Dvere zapravíme, či zamkneme?

29.jún 2015

Dvere zapravíme, či zamkneme?

Keď kľúč v zámke otočíme, čo vlastne urobíme?! My tomu nepovieme inak, len že dvere „zapravíme“. Ale či ich skutočne zapravíme, a čo tým slovesom označujeme, pozrime sa do slovníka, aké významy majú slovesá zamknúť a zapraviť. A potom sa určite vyhneme nárečovému spôsobu zaprávania.
Otočiť kľúčom v zámke, a tak uzavrieť je zamknúť; zamknúť možno dvere, bránu, byt, izbu, skriňu, auto. Toto sloveso sa dá použiť aj v prenesenom význame, keď zamlčíme, alebo keď pre hrdosť nemôžeme prehovoriť; nachádzame to aj v literatúre u Kukučína: Priznala by sa, ale hrdosť zamkla ústa. Zatvorením dverí na zámku uzavrieť niekoho je tiež zamknúť; je to aj v literatúre u Vajanského: Deti som samé zamkla.; ako i u Bottu: Valašku zamkli v sklepe. Zvratným slovesom zamknúť sa sa vyjadruje uzavrieť sa v miestnosti, resp. zamknúť sa zatvorením na zámku. Nedokonavé slovesá zamkýnať sa i zamykať patria tiež do spisovnej slovenčiny, takže aj tie možno použiť.
Na ujasnenie významov týchto slov tu uvedieme aj významy slovesa zapraviť: upevniť, pripevniť, zapustiť, vtesnať niečo, niekoho niekam: zapraviť rúry do steny; zapraviť na dom pamätnú tabuľu; Dobšinský uvádza: Do suda klincami vybitého ho zapravili. Zapraviť sa dá aj hnojivo, liadok do pôdy, zapraviť semeno; myslí sa tu na význam dať, zaorať do pôdy. Podjavorinská uvádza aj zapraviť oziminu do pôdy – zasiať. Hovorovo je zapraviť upchať, zapchať, zatvoriť, a to použil vo svojom diele aj Hviezdoslav: Všetky diery zapravené boli.; Nemohli zapraviť sud na pivo. Aj dokončiť úpravu jedla pridaním nejakej prísady (obyčajne múky), teda zatrepať je zapraviť. Ako i urobiť, zamiesiť cesto (obyčajne s pridaním kvasníc), a vedia to aj naše gazdinky a spomína to aj Vansová: Múka musí byť pred zapravením na teplom mieste.

                                                                                                                              Anna Horvátová

A. HORVÁTOVÁ
A. HORVÁTOVÁ

ANNA HORVÁTOVÁ (1968) Je jazykovou redaktorkou v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu. V roku 1995 nastúpila do pracovného pomeru v NVU Hlas ľudu. Stará sa o jazykovú čistotu týždenníka Hlas ľudu, mládežníckeho časopisu Vzlet a knižných vydaní. V roku 2013 vydala príručku pod názvom Jazykové omyly – Z jazykovej kultúry vojvodinských Slovákov, ktorej vydavateľmi sú NVU Hlas ľudu a Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: horvatova@hl.rs