EUROKOMPAS 2014: Prvé asociácie a aspekty informovanosti

Informovanosť, asociácie, postoje, očakávania a odhady občanov sú rôzne. Možno si to všimnúť aj pri odpovediach na jednu zo základných otázok posledného prieskumu s názvom Verejná mienka o Európskej únii a eurointegrácii, vzťahujúcich sa na to, kedy sa Srbsko začlení do Európskej únie.

Približne polovica občanov mieni, že sa Srbsko členom únie stane do roku 2020, prípadne 2024. Zástancami rýchlejšej eurointegrácie sú najmä občania vo veku do 54 rokov, zvlášť mladšie generácie, osoby so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, ako i študenti a tí, ktorí sa nazdávajú, že sú o únii dobre informovaní. V druhej polovici sú občania, ktorých by sme celkovo mohli pomenovať euroskeptikmi. Z nich deväť percent mieni, že do EÚ nevstúpime pred rokom 2030, kým si dvadsaťjeden percent myslí, že sa to nestane nikdy. Zo dvadsať percent občanov poskytlo odpoveď, že to nevie alebo neposkytlo odpoveď na uvedenú otázku. Najviac pochybností ohľadom začlenenia majú osoby vo veku nad 54 rokov, so základným školským vzdelaním, žijúce vo vidieckych oblastiach, tiež občania mieniaci, že sú veľmi zle informovaní o únii.

Keď ide o očakávania z účinkov (budúceho) členstva, tak si väčšina respondentov myslí, že prinesie zlepšenie v takmer všetkých oblastiach spoločenského a iného života. Ráznejší príchod cudzích investícií očakáva 56 percent, rast platov a lepšie šance na zamestnanie v krajinách únie 51, vládu práva 50 a lepšiu ochranu životného prostredia 54 percent opýtaných. Približne polovica účastníkov prieskumu je tej mienky, že začlenenie bude znamenať aj zlepšenie situácie a pomerov aj v oblasti sociálnej ochrany, exportu našich produktov, rešpektovania ľudských a menšinových práv, kvality vzdelávania, účinnosti štátnej administratívy. O čosi väčšiu rezervovanosť občanov si možno všimnúť pri otázke podmienok týkajúcich sa poľnohospodárskej výroby.

Jednou zo sfér, na ktorej sa treba viac angažovať, je informovanosť našich občanov o eurointegrácii. Táto je síce lepšia než pred pár rokmi, no stále mešká za reálnymi možnosťami a potrebami. Približne štyridsať percent občanov sa nazdáva, že sú dostatočne informovaní o pôsobení a členstve v Európskej únii, takmer päťdesiat percent je opačného názoru. Približne desať percent respondentov neposkytlo odpoveď na nastolenú otázku. Každý šiesty opýtaný uviedol, že vôbec nie je o únii informovaný, každý tretí zase to, že je informovaný zle. Aktívne hľadanie dodatočných informácií je veľmi zriedkavé: traja zo štyroch opýtaných sa o to nikdy nepokúsili. Ďalšie informácie o únii, síce veľmi zriedkavo, žiadalo len 17 percent účastníkov prieskumu. Najčastejším zdrojom nových poznatkov sú médiá, v prvom rade elektronické.

                          Oto Filip