EUROKOMPAS 2014: Rámce stratégie

Jednou zo základných zásad politiky rozšírenia Európskej únie je zabezpečiť dobre organizovaný proces pristúpenia tak, že rozšírenie prinesie výhody aj únii, aj pristupujúcim krajinám súčasne. To znamená, že kandidáti musia preukázať, že ako členovia budú schopní plniť svoju časť úloh v plnom rozsahu. Je to niečo, čo si vyžaduje širokú podporu medzi ich občanmi, ako aj politický a technický súlad so štandardmi EÚ. V priebehu celého procesu, od podania žiadosti, až po pristúpenie, únia zabezpečuje procedúry postupného schvaľovania.

Na pomoc k príprave na budúce členstvo sa pre jednotlivé krajiny vypracuje predvstupová stratégia. Jej kľúčovými prvkami sú dohody, určujúce práva a povinnosti (ako sú stabilizačné a asociačné dohody v prípade krajín západného Balkánu), ako aj osobitné mechanizmy spolupráce, ako sú partnerstvá pre vstup alebo európske partnerstvá stanovujúce konkrétne reformné ciele, ktoré majú dosiahnuť kandidáti a potenciálni kandidáti na členstvo. Finančná pomoc EÚ je ďalším dôležitým aspektom predvstupových stratégií.

Istým spôsobom proces rozšírenia v praxi znamená vlastne plnenie požiadaviek. Preto i pojem rokovania môže byť zavádzajúci. Totiž prístupové rokovania sa predovšetkým sústreďujú na podmienky a harmonogram prijatia kandidáta, na implementáciu a uplatňovanie pravidiel EÚ – čo je približne 90 000 strán. A o týchto pravidlách známych tiež ako acquis, podľa francúzskeho výrazu to, čo bolo dohodnuté, nemožno vyjednávať. Pre kandidátov má zásadný význam dohoda o tom, ako a kedy prijať a implementovať pravidlá a postupy únie. Pre EÚ je zase dôležité získať záruky týkajúce sa termínu a účinnej implementácie pravidiel od jednotlivých kandidátov.

Keďže sa rokovania vedú individuálne s každým kandidátom a ich tempo závisí od pokroku jednotlivých krajín pri plnení požiadaviek, kandidátske krajiny sú motivované implementovať nevyhnutné reformy rýchlo a efektívne. Niektoré z nich si vyžiadajú rozsiahle a niekedy obťažné transformácie politických a ekonomických štruktúr danej krajiny. Práve preto je dôležité, aby vlády oboznamovali občanov svojej krajiny s dôvodmi týchto reforiem zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom. Na uľahčenie rokovaní je celý súbor práva EÚ rozdelený v súčasnosti do 35 kapitol, z ktorých každá v zásade zodpovedá jednej politickej oblasti, s tým, že posledná a najnovšia, tá s číslom 35, zahŕňa iné oblasti.

Ako už bolo konštatované, prvý krok v rokovaniach sa nazýva preverovanie alebo screening. Jeho cieľom je zistiť oblasti, v ktorých je potrebné zladiť legislatívu, inštitúcie alebo postupy v danej kandidátskej krajine.

   Oto Filip