AKTUALIZOVANÉ: Expeditívna 3. schôdza NRSNM

28.feb 2019

AKTUALIZOVANÉ: Expeditívna 3. schôdza NRSNM

Len poldruhahodiny potrebovalo 26 členov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny na zvládnutie 27 bodov rokovacieho programu na 3. schôdzi, ktorá sa konala na pôde Zhromaždenia Autnómnej pokrajiny Vojvodiny. Absentovali traja členovia Rady, zato médiá boli prítomné. Redakcia Hlasu ľudu však nedostala pozvánku na schôdzu, ani podkladové materiály k tomu, o čom sa na nej hovorilo alebo sa hovoriť mohlo. Takže verejnosť zostáva ukrátená o množstvo konkrétnych údajov z oblasti vecí verejných.

Po schválení rokovacieho programu a zápisnice z 2. schôdze NRSNM, jej predsedníčka Libuška Lakatošová povedala: „Nasledovné body, ktoré sú pred nami, o ktorých budeme rokovať sú podobné; ide o správy o práci, o finančné správy, tiež o plány práce a finančné plány. Preto dávam návrh, aby sme body od 3 po 18 zjednotili v rozprave. Aby sme boli expeditívni, lebo je rovnaká tematika.“

Zareagoval Juraj Červenák: „Pani predsedníčka, 3. bod nepatrí tam. Rokovací poriadok…“

Predsedníčka: „Patrí. Môj návrh je, aby sme zjednotili rozpravu. Vyjadrite sa, kto je za…“

Bez ďalšej diskusie jej návrh podporilo 22 prítomných, proti boli 3 a zdržaný 1.

Hlava Rady potom navrhla zjednotiť rozpravu o bodoch 19  22. Za tento návrh hlasovalo 23 členov, zdržaný bol 1. Nepočuli sme, koľko členov sa vyjadrilo proti. Na rovnaký spôsob  bez diskusie  nasledovalo zjednotenie rozpravy k bodom 23 a 24.

Body 3  18: jablko a hrušky

Ako sa ukázalo, nie všetky body, o ktorých sa viedla spoločná diskusia mali spoločného menovateľa. Rokovací program pod bodom 3 zakotvil schválenie Rokovacieho poriadku NRSNM. V rámci bodov 4  11 bola reč o výročných a finančných správach respektíve o plánoch práce a finančných plánoch štyroch výborov. Tá istá tematika sa vzťahovala aj na body 12 a 13 respektíve 15 a 16 (správy a plány týkajúce sa NRSNM). Bod 14 stanovil prijatie rozhodnutia o schválení správy o hmotnom a finančnom hospodárení Rady v roku 2018.

Schválenie pracovných pravidiel pre zamestnaých (bod 19) a pravidiel o vnútornej organizácii a klasifikácii pracovných miest v NRSNM (20) síce dajaké styčné body s predchádzajúcimi majú, avšak nikto k nim nepodal žiaden úvod. Takže Juraj Červenák konštatoval: „Ja som zmýlený… Ja som v takomto parlamente ešte nesedel… nikto nedal úvod…“

Červenákove doplnky padli do vody

Červenák podal niekoľko doplnkov k návrhu na Rokovací poriadok, (ktoré podal skorej) podčiakujúc, že to robí len preto, „aby sme vylepšili ten dokument, nie skrze dôvod my a oni, opozícia-pozícia…“ Mal pripomienku na všeobecné ustanovenie; navrhol článok 2: „Na zasadnutiach NRSNM sa rokuje po slovensky, výnimkou môže byť iba, ak niekto z prítomných neovláda slovenský jazyk; v takom prípade zabezpečiť prekladateľa.“ Dodal, že hovoriť po slovensky sa má aj počas práce orgánov Rady, a že „takýto článok dokonca mal byť v preambule.“

Ten istý člen Rady navrhol do článku 39 zakotviť, že „zasadnutie Rady zvoláva jej predseda podľa potreby, ale najmenej raz za tri mesiace, nie za šesť; do počtu nepatria telefonické a elektronické zasadnutia.“ Dodal, že v prípade neprítomnosti predsedu „zasadnutie vedie jeho zástupca oprávnený predsedom Rady  predsedajúci.“ Taktiež podotkol: „Ak parlament nezasadá tri mesiace, tak sa dejú mimoriadne voľby. Myslím, že sa nemáme čoho báť; či sa bojíme sami seba, slovenského národa, či koho?“

Ohľadne článku 44 Červenák navrhol dodať ku konštatácii, že Rada výnimočne môže uskutočniť telefonické a/lebo elektronické zasadnutie nasledovné: „Tieto zasadnutia nepatria do počtu povinných zasadnutí.“ Lebo sa, ako povedal, môže stať, že Rada za celý rok bude mať len dve riadne schôdze.

V súvise s článkom 54 navrhol dva doplnky. Prvý smeroval k možnosti, aby Rada niektoré návrhy z rokovacieho programu nestiahla, ale aby ich, ak treba „dala na dopracovanie“ a zaradila ich na rokovací program na nasledujúcej schôdzi. V druhom doplnku navrhol, aby výklady členov Rady neboli obmedzené na 3 minúty, lež na 5 minút s tým, že predseda môže dovoliť hovoriť aj dlhšie, ak hovoriaci „rozpráva vecne.“ Navrhol taktiež do článku 58 zabudovať ustanovenie, podľa ktorého predsedníčka či predsedajúci Rady môže na schôdzi udeliť napomenutie jej členom vtedy „ak si nevážia dôstojnosť Rady.“        

Kým hovoril (9 minút, skonštatovala predsedníčka), Červenák niekoľko razy poprosil predsedníčku, aby upozornila členov Rady aby sa nesmiali, t. j. aby ho ostatní počúvali. Sám však potom skákal do reči členom, ktorí diskutovali neskoršie. Začal hneď, keď predsedníčka Lakatošová ozrejmovala, že „Všetci sme my tu Slováci a v Štatúte v článku 13 píše, ktorý je vyšší právny akt ako pracovné pravidlá, že sa zasadnutia vedú v slovenskom jazyku a to isté píše aj v článku 39 pracovných pravidiel.“

Ozveny na Červenákov výklad

Slovo si potom pýtal Ján Šuľan a povedal“ Nedovolí mi, aby som nepovedal kolegovi, rešpektujúc jeho vek: „Pán Červenák, všetci sme Slováci, a keď ste čítali tie body, tak aj bod 39 hovorí, prečítam to kvôli médiám, aby nebolo (časť vety na zvukovom zázname, podobne ako niektoré ďalšie nie sú nerozoznateľné, keďže Červenák prerušoval výklady besedníkov  pozn. J. B.)… Zasadnutia Rady sa zvoláva ako ste povedali a konajú sa v slovenskom jazyku  to všetko píše v rokovacom programe, článok 39 (hovoriaci zrejme mal na ume navrhnutý a potom aj prijatý nový rokovací poriadok  pozn. J. B.); nechajte emócie, nechajte populisticky, všetci sme Slováci, všetko robíme po slovensky, myslím, že tratíme čas okolo toho…“

V minulej zostave mu nezavadzalo, keď to bolo 3 minúty a teraz by chcel 5“ poznamenal Zlatko Lenhart a dodal: „Myslím si, že toto bolo kvôli médiám a našim milým novinárom… a keď bude hovoriť predseda z vašej listiny, tak si budem pýtať prekladateľa.“

Červenákov prejav okomentoval aj Pavel Surový: „Mňa zaráža, že z úst pána Červenáka toľko populizmu a farizejstva som ešte nevidel.“ Pripomenul, že mu dotyčný počas predchádzajúceho mandátu ako podpredseda Rady „osobne meral tri minúty.“ Teraz sa mu nepáči, to, čo platilo. Zneužíva televíziu, chystá sa na voľby… Vy ste praktikovali telefonické zasadnutia, žeby Slováci vo Vojvodine nepočuli, čo robíte zle. Báli ste sa riadneho zasadnutia…

Ďalej: zákon určil, že raz za šesť mesiacov; NR sa bude podľa potreby stretávať aj viac krát, keď bude treba. Pripomienky, že predseda, podpredseda  to je tam zaradené… Chcem zdôrazniť: nechajme voľby, ktoré sa blížia, nechajme zneužívanie NR na populistické body, ktoré vy hovoríte; šírite, že sa tu vedie v cyrilike zasadnutie… NR sa koná po slovensky, aj rozhodnutia, ktoré sa dávajú na internet idú, ale sa zverejňujú aj v srbčine.“

Reč predsedov výborov

Keď o slovo požiadala Anna Čapeľová, konečne sa diskusia vrátila na správnu koľaj. Teda predsedníčka výboru pre kultúru NRSNM ozrejmila jeho ciele. Osobitne podčiarkla: „Našou víziou je informovať mladých ľudí o kultúre.“

Janko Kolárik prízvukoval, že výbor pre vdelávanie si na rok 2019 vytýčil tri hlavné ciele: „zlepšenie kvality práce ustanovizní národnostného významu, zveľaďovanie vyučovania po slovensky a učenie materčiny a podpora žiakom a učiteľom vyučovania materinského jazyka vo vyučovaní v materinskom jazyku.“ Zároveň dodal: „Najdôležitejšou aktivitou bude vyhľadávanie najsprávnejšieho a najúčinnejšieho modelu pre vyučovanie slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry ako i podpora terajšej forme vyučovania…“

O úlohách výboru pre informovanie hovorila jeho predsedníčka Anna Horvátová. Úvodom pripomenula: „Zrušili sme komisie, preto že si myslíme, že komisie nepracovali, že sa práca iba rozťahovala.“ Taktiež podčiarkla, že výbor podporí „najmä mladých ľudí, ktorí sa budú chcieť zasvätiť do tajov žurnalistiky, takže jednou z priorít bude vzdelávanie vo forme niekdajšej Žurškoly.“

Predseda výboru pre úradné používanie jazyka a písma Vladimír Francisty o. i. povedal, že „všetko čo bolo dobre naplánované a dobre fungovalo v predchádzajúcom mandáte, budeme s tým pokračovať, jedine rozdiel bude v tom, že všetky podpory združení a spolkov, ktoré výbor plánuje, budú vo forme výziev.“ Bude založená komisia, ktorá schváli, kto a koľko dostane ako finančnú podporu povedal predseda a zdôraznil, že výbor bude „financovať pradovšetkým samu činnosť združení.“

Správy a plány NRSNM

V pokračovaní diskusie predsedníčka Lakatošová povedala: „Videli ste, že plánované príjmy sú 26.243.000 dinárov; nevieme presnú sumu, o tom budete všetci oboznámení. Ako nám je sugerované z Kancelárie pre ľudské a menšinové práva, keď budeme vedieť presnú sumu, potrebné je urobiť opravný rozpočet  naša Národnostná rada, ale aj ostatné.“

Taktiež pripomenula, že na základe zákona teraz 50 % pridelených prostriedkov sa usmerní na platy a činnosť NRSNM a druhá polovicu  na aktivity výborov. Taktiež spomenula, že každý výbor dal svoje návrhy (finančné; tie sme ale nepočuli).

V súvise so všeobecným plánom NR a jednotlivých výborov koordinátorka výboru pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová o. i. podotkla, že národnostné rady sú od tohto roku povinné pracovať aj podľa Zákona o verejnom obstarávaní, takže výzvy k finančným požiadavkám týkajúce sa podujatí vrátane súťaží, budú zverejnené na portáli NRSNM a v médiách.

Zolňanová konštatovala, že v Rade je teraz menej zamestnaných než počas jej predchádzajúcej zostavy, dodala, že je v celkovej sume zahrnutý aj plat zamestnankyne, ktorá „je na tehotenskej“ a zdôraznila: „Preto je dôležité, keď už berieme finančný rozpočet a zverejňujeme ho v našich médiách alebo na rôznych portáloch, aby údaje, ktoré sú k dispozícii našej verejnosti, potom boli naozaj aj správne tlmočené.“

Pripomienky, t. j. doplnky k návrhu rokovacieho poriadku NRSNM podané Jurajom Červenákom hlasmi 22 členov boli zamietnuté, keď ich podporili len 3 členovia a 1 sa hlasovania zdržal. Za správy o vlaňajšej činnosti a hospodárení ako i za plány práce a finančné plány na bežný rok jednotlivých výborov a NRSNM hlasovalo 23 jej členov.

Lakatošová je zamestnankyňou NRSNM

Do problematiky v súvislosti s bodmi 19 až 22 prítomných voviedla tajomníčka NRSNM Mária Poptešinová. Ako povedala, pravidlami pre vnútornú organizáciu sa reguluje pracovný pomer zamestnancov, ich práva, záväzky, platy, t. j. „všetky práva, ktoré vyplývajú zo Zákona o práci.“ Pravidlá sú prispôsobené novej zostave, konštatovala tajomníčka, t. j. vzťahujú sa konkrétne na zamestnaných, čiže na to, aké podmienky majú spĺňať.

Poptešinová taktiež vysvetlila súvislosti ohľadne rozhodnutia o náhradách čiže úhradách ako i diét členom orgánov a telies NR za účasť na schôdzach atď. Informovala tiež o tom, že predsedníčka Lakatošová nadviazala pracovný pomer, teda stala sa zamestnankyňou NRSNM.

K diskusii sa prihlásila Martina Martinková-Sabolčki, konštatáciou, že Lakatošová podala demisiu na post poslankyne v republikovom parlamente. Zaujímalo ju, či parlamentná administratívna komisia už zasadala, teda, či je demisia právoplatná, respektíve, či nová predsedníčka NRSNM má dva platy.“

Lakatošová odpovedala, že demisiu podala pred uzavretím pracovného pomeru v NRSNM a dodala, že by ju tešilo „keby som mala dvojnásobnú mzdu, ale nemám, samým tým, že mi funkcia poslankyne zanikla, založila som pracovný pomer v NR, na čo mám podľa zákona právo.“

Už spomenutou väčšinou hlasov pravidlá týkajúce sa zamestnancov, vnútornej organizácie NRSNM ako i rozhodnutia o úhradách a o založení pracovného pomeru predsedníčky boli schválené.

Zelená pre MVS

červená pre ÚKVS

V pokračovaní schôdze si členovia Rady posvietili na body 22 a 23. Najprv riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna Chrťanová-Leskovcová skrátka prezentovala správu o činnosti a finančnú správu tejto ustanovizne. Pripomenula, že ju doplnila na základe pripomienok, ktoré Branislav Kulík mal k týmto dokumentom na schôdzi správnej rady NRSNM.

Po nej správu o činnosti a finančnú správu za rok 2018, ako i finančný a plán a program práce, ale aj stratégiu Múzea vojvodinských Slovákov podala jeho riaditeľka Anna Séčová-Pintírová. Okrem iného podčiarkla, že pričinením obce Báčsky Petrovec je určená budova pre MVS; ide o starú budovu niekdajšieho zhromaždenia obce, čo potom potvrdil aj Ján Šuľan.

V diskusii zazneli kritiky na konto predostretých správ a práce správnej rady a riaditeľky ÚKVS. Negatívne sa zmienil Branislav Kulík, pokým Juraj Červenák povedal, že ide o „prípravu terénu“ na zmenu riaditeľky ÚKVS. Proti prijatiu týchto správ z tejto ustanovizne sa vyjadrilo 22 členov NRSNM, pokým 24 členov Rady hlasovalo za prijatie dokumentov týkajúce sa MVS.

Posledné 3 body

Úvod k bodu 25 teda k podmienkam na získanie štipendia na akademický rok 2019/2020 poskytla Svetlana Zolňanová, keď odprezentovala návrh komisie pre kritériá NRSNM. Budúci súbeh bude jednotný pre všetkých stredoškolákov s jazykom slovenským jednotne „aby to nebolo rozčlenené ako doteraz na finančnú pomoc pre žiakov kovačického gymnázia a pre žiakov, ktorí boli ubytovaní v žiackom domove v Báčskom Petrovci, preto že tým boli vylúčení stredoškoláci zdravotníckej školy v Novom Sade, alebo sa nemohli uchádzať o finančnú pomoc ani tí žiaci, ktorí neboli ubytovaní v internáte v Báčskom Petrovci…“

Navrhnutá je jednorazová pomoc, prípadne bude vyplatená v dvoch splátkach. Pokiaľ ide o študentov študujúcich na fakultách v Srbsku podmienky zostali nezmenené: prioritou zostáva „štipendovať deficitné kádre v oblastiach vzdelávania, informovania, kultúry ako i úradného používania jazyka a písma.“

V rámci predposledného bodu 26 Rada zaujala kladné stanovisko k sade mienok týkajúcich sa verejných ustanovizní pre predškolské a základné vzdelávanie vo viacerých vojvodinských mestách atď. Pod bodom rôzne kvitujeme len kratšiu výmenu replík medzi Zlatkom Lenhartom a Jurajom Červenákom, ako i potlesk prítomných, keď predsedníčka ukončila schôdzu.

 

     

J. BARTOŠ
J. BARTOŠ

BARTOŠ, JURAJ (1955) Pracuje ako novinár redaktor v týždenníku Hlas ľudu, kde bol šéfredaktorom v obdobiach 1990 – 1991 a 2000 – 2005. V čele mládežníckeho časopisu Vzlet pôsobil v období 1993 – 1997. Spolupracoval so slovenskými redakciami Rádia Nový Sad, Televízie Nový Sad, bol pri zakladaní TV Petrovec, tiež členom redakcie časopisu pre deti Zornička. Vydal knižku básní a próz pre deti Poď, kým ešte smieme (2005). Získal niekoľko ročných novinárskych cien Hlasu ľudu a Cenu Zorničky za básne a prózy. Je ženatý, má dvoch synov. Kontakt: bartos@hl.rs