Hádzanárske riadky

Vyhnúť sa konštatácii, že je futbal najpopulárnejším športom na svete – nedá sa. Tomu nasvedčuje mnoho faktov: hrá sa na každom kontinente, okrem Antarktídy, vo vrchnej svetovej futbalovej organizácii FIFA je viac ako dvesto členských krajín, sledovanosť vynikajúcich futbalových súťaží (v akomkoľvek zmysle) je enormná a dokonca – futbalisti patria medzi najplatenejších športovcov na svete. Zoberme do úvahy len fakt, že Manchester United zaplatil viac ako 100 miliónov eur za služby Francúza Paula Pogbu.

Z druhej strany, napríklad, podľa informácií na stránke www.hballtransfers.com, najdrahší hráč v dejinách hádzanej je francúzsky reprezentant Nikola Karabatić, ktorý stal dva milióny eur, keď ho Paris Saint-German kúpil v roku 2015 od Barcelony.

Prehnané? Pravdepodobne áno, ale čo potom povedať o astronomických futbalových cenách a sumách, ktoré kolujú v tomto športe. V podstate – vôbec ani nejde o šport, ale o marketing, biznis a impériu.

V príspevku sa akurát sústredíme na hádzanú, pretože si tento šport zasluhuje, aby sa o ňom písalo. Patrí medzi najpopulárnejšie športy na severe Európy, zatiaľ čo sa najkvalitnejšia hádzanárska liga pravdepodobne hrá v Nemecku.

Aj na priestoroch západného Balkánu sa v minulosti tento šport tešil väčšej popularite, dokonca v roku 1986 Juhoslávia bola aj svetovým hádzanárskym šampiónom, na turnaji, ktorý sa hral vo Švajčiarsku.

Súťažilo na ňom 16 krajín a Juhoslávia hrala v skupine A, kde v konkurencii Východného Nemecka, Sovietskeho Zväzu a Kuby obsadila prvé miesto. Na šampionáte nezažila ani jednu prehru a rovnako bolo aj vo finále, keďže sme proti Maďarom vyhrali 24:22 a po prvýkrát v dejinách sa stali hádzanárskym majstrom sveta. V reprezentácii hrali legendy, akými sú Mile Isaković, Veselin Vujović, Jovica Cvetković a ďalší.

V tom období aj náša klubová hádzaná dominovala, keďže sa Metaloplastika Šabac počas osemdesiatych rokov dvakrát po sebe stala majstrom Európy.

Veselin Vujović bol jedným z najlepších hráčov sveta a po začiatku kariéry v klube Lovćen neskoršie prestúpil práve do šabačkej Metaloplastiky, kde hral počas najúspešnejšieho obdobia. Z Metaloplastiky odišiel do Barcelony s ktorou sa tiež stal majstrom Európy. V roku 1986 ho zvolili za najlepšieho športovca Juhoslávie a v roku 1988 bol najlepším hádzanárom sveta.

Po skončení hráčskej kariéry sa venoval trénerskej práci. Známy je podľa toho, že hráčov vie dobre motivovať, čo veľakrát dokázal, naposledy aj na MS vo Francúzsku.

Viedol španielsky Ciudad Real a potom šesť rokov bol selektorom SR Juhoslávie. Pracoval aj v Macedónsku a v Katare a neskoršie bol trénerom hádzanárskeho klubu Záhreb.

Od roku 2015 je selektorom Slovinska, s ktorým hral na Olympijských hrách v Rio de Janeiro a na nedávno skončených majstrovstvách sveta vo Francúzsku vybojoval pre Slovinsko prvú medailu na svetových šampionátoch. Vo veľmi napínavom stretnutí Slovinci v boji o bronz porazili Chorvátov výsledkom 31:30. Vo veľkej miere práve vďaka Vujovićovi.