Hlas ľudu bol, je a bude vo fókuse

Post riaditeľky NVU Hlas ľudu zastupujete už vyše roka, aká je situácia, keď ide o našu mediálnu ustanovizeň?

„Po prvé, považujem za veľkú česť byť v čele jednej mediálnej ustanovizne, akou je NVU Hlas ľudu. Teda ustanovizne, ktorá má takú dlhú tradíciu a je jediným týždenníkom v slovenskej reči. Rovnako tak je to veľká zodpovednosť tak k našim čitateľom a širšej verejnosti, ako aj voči zamestnaným. Keď som sa ujala funkcie riaditeľky, teda najprv postu úradujúcej riaditeľky, dočkala ma veľmi nepriaznivá situácia. Musím to spomenúť, lebo keď som prišla na tento post, zamestnanci boli doslova pred štrajkom. Bola to situácia, kde bolo cítiť nespokojnosť tak medzi zamestnancami, ako aj medzi čitateľmi, takže predovšetkým bolo potrebné popracovať na tom poli, aby sa veci priviedli do normálu. Myslím si, že sa mi to podarilo. To bolo teda prioritné. Potom sme, samozrejme, spoločne s kolektívom pracovali na zlepšení samotných novín. Noviny majú svoju formu, majú svojich čitateľov. Museli sme si to zobrať ako ďalšiu prioritu a takpovediac smernicu. Aj keď to nie je naša jediná cieľová skupina, naši čitatelia sú prevažne vyššieho veku, a preto sme sa rozhodli pre nich ponechať rubriky, ktoré u nich doposiaľ dávali pozitívne ozveny. Vedľa toho chceme prilákať aj mladších čitateľov, a preto sme pustili do prevádzky vynovenú webovú stránku Hlasu ľudu. Do tlačených novín sme zaradili aj nové rubriky, o ktorých sme si mysleli, že budú zaujímavé pre našich čitateľov. Na jeseň však plánujeme zaradiť ďalšie nové rubriky, uvažujeme o výmene koncepcie samotných novín, takže definitívne sa budeme snažiť uviesť malé novinky, ale významné, ktoré budú, samozrejme, vplývať na kvalitu samotných novín.“

Po Vašom príchode na post riaditeľky sa udiali niektoré zmeny, hlavne do popredia ste predovšetkým dali mladé sily, s ktorým úmyslom? 

„Musím podotknúť, že aj keď sú to vekovo mladí ľudia, všetci majú dostatočné a niektorí aj bohaté novinárske skúsenosti, a niektorí zastupovali aj vysoké pozície vo svojich predošlých zamestnaniach. Myslím si, že títo mladí ľudia majú nadostač energie, elánu na to, aby sa venovali tejto práci, ale, samozrejme, za pomoci starších kolegov, ktorí sú im tu po ruke stále a stoja im k dispozícii, aby im pomohli, poradili, aby fungovali ako jeden tím, v ktorom sa mladým ľuďom dostala príležitosť ukázať sa. Tí mladí ľudia sa majú ešte vo svojej práci zdokonaľovať, a to sú hlavne veci, na ktoré som prihliadala pri ich výbere. Avšak som mienky, že je práca v týždenníku, či už v printovom, alebo online vydaní, tímová a jednotlivec môže iba motivovať ostatných, ale potrebné je, aby boli do práce zapojení všetci a navzájom sa dopĺňali. Spojením nových ideí, ale aj dobrých skúseností a praxe, myslím si, že prídeme k výborným výsledkom.“

Nemožno si nepovšimnúť skutočnosť, že posledných niekoľko čísel vyšlo v pozmenenej forme, čiže strany sú kombinované, čiernobiele a farebné, ale pozmenený je aj papier. Obsah, počet strán, formát a rubriky, a chceme veriť, aj kvalita článkov, však zostali (zatiaľ) nepozmenené. Z akej príčiny či dôvodu došlo k týmto zmenám?

„Myslím si, že sme všetci svedkovia zmien, ale aj ťažkého obdobia, ktorému čelí nie iba Srbsko, ale doslova celý svet. Aj napriek tomu, že nám Pokrajinský sekretariát pre kultúru, bez ktorého by sme sotva mohli finančne ,prežiťʻ na trhu, zabezpečuje pomoc a subvencie, v poslednom čase sa udiali zmeny na svetovom trhu, alebo nech tak poviem, došlo k drastickým finančným zmenám, čo spôsobilo zdraženie reprodukčných materiálov, konkrétne papiera. Keď sme uvažovali o tom, čo urobiť, predovšetkým sme urobili prepočty, podľa ktorých by sa cena novín mala pohybovať od 150 do 200 dinárov. S tým, že sa kalkulácie vzťahovali iba na toto obdobie, ktoré je stále neisté. Všetci sme svedkovia toho, že ceny ropných derivátov sa menia zo dňa na deň. Boli sme mienky, že by to pre našich čitateľov bol veľký výdavok. Boli sme preto prinútení pouvažovať o buď drastickom zmenšení počtu strán, alebo o zavedení kombinovaných strán, čiže kombinovaného systému tlačenia novín (kombinácia čiernobielych a farebných strán). Rozhodli sme sa pre druhú možnosť. V tomto prípade sa počet strán nezmenil, ani kvalita obsahu novín. Dúfame, že naši verní čitatelia budú mať porozumenie, lebo skutočne sme sa snažili, aby sme našli spôsob, ako túto situáciu prekonať. Rozhodli sme sa teda udržať počet strán, lebo to považujeme za dôležitejšie než je farebné tlačenie. Dôležité je, aby naši čitatelia získali informácie o tom, čo sa deje v našich prostrediach a aby sme takpovediac nechali bokom kvalitu papiera. Snažili sme sa udržať kvalitu obsahu novín a počet strán.“

Spomíname ťažkú finančnú situáciu, ktorá zaberá svetové rozmery a ktorú zapríčinila po prvé pandémia a teraz aj rusko-ukrajinská vojna. Keď ide teda o financie, aká je situácia v našej mediálnej ustanovizni – budú zabezpečené financie pre nehatenú prácu a informovanie slovenskej národnostnej menšiny tak ako je to ústavou našej republiky zaručené?

„Musím povedať, že vedenie štátu, ako aj doposiaľ, sa stále stará o naše záujmy. Snaží sa nám zabezpečiť financie na nehatené fungovanie a poskytovanie informácií v našom materinskom jazyku. Určite bude tak aj do budúcna. Niet žiadnych indikácií, že by tu mohol nastať hocijaký  problém. S ohľadom na to, že sme stále mali podporu, verím, že tá podpora nevystane ani v budúcnosti. Predovšetkým veľká vďaka patrí Pokrajinskému sekretariátu pre kultúru, ktorý nám stále poskytuje podporu tak pri udelení subvencií, aby sme mohli nehatene fungovať počas celého roka, ako aj na nejaké nové idey mimo toho. My sa budeme snažiť, ako aj doposiaľ, aby sme si zaslúžili ich dôveru, ale aj dôveru našich čitateľov. Keď ide o samotné fungovanie, to bude určite nehatené, a veríme, že vedenie krajiny, tak ako zabezpečí prostriedky pre iné národnostné menšiny, zabezpečí i pre našu komunitu a že budeme fungovať tak ako doposiaľ.“

Spomenieme aj to, že už od augusta sa hlasľudovská redakcia z novosadského Dnevnika presťahuje do vlastných miestností v Báčskom Petrovci, avšak bude tu sídliť iba dočasne, keďže aj NVU Hlas ľudu by mala mať svoje miestnosti v novom Slovenskom dome, ktorý by mal byť vybudovaný v Novom Sade? 

„Áno, pokým nebude vybudovaný Slovenský dom v Novom Sade, redakcia NVU Hlas ľudu bude sídliť v Báčskom Petrovci. S ohľadom na to, že budova Dnevnika, v ktorej doposiaľ sídlil NVU Hlas ľudu, je predaná, rozhodli sme sa presťahovať redakciu do budovy v našom vlastníctve, so sídlom v Báčskom Petrovci. Teda snažíme sa byť efektívni, s nádejou, že sa čím skôr dorieši otázka nášho sídliska, presnejšie otázka výstavby Slovenského domu v Novom Sade, v ktorom by sme aj my ako jedna z najdôležitejších inštitúcií Slovákov vo Vojvodine mali dostať svoje vlastné priestory. Teda dočasne bude redakcia sídliť v Báčskom Petrovci, kým dopisovateľstvá v Starej Pazove a Kovačici fungujú ako aj doposiaľ.“

(Celý rozhovor si môžete prečítať v tlačenom vydaní Hlasu ľudu.)