Hra na slepú babu

Nie, vonkoncom nejde o nevinnú detskú hru, v ktorej slepá baba musí rozpoznať dieťa, ktoré sa jej podarilo chytiť. Nechceme písať ani o rovnomennej Straussovej operete, ktorú hudobní kritici charakterizujú ako jeho najslabšie libreto.

Ak možno spomínané hudobné dielo ohodnotiť ako neúspešné, zámer štátneho vedenia sprivatizovať médiá v štátnom vlastníctve možno označiť za úspešný. Ministerstvu poverenému verejným informovaním sa darí odolávať nátlakom menšinových inštitúcií, ustanovizní a organizácií, ktoré sa pokúšajú vybaviť zastavenie privatizácie pre lokálne médiá informujúce (aj) v rečiach národnostných menšín.

Pokusy sa vonkoncom nedaria. Koncom minulého týždňa bola predaná mestská Novosadská televízia, ktorá okrem iného informovala aj v slovenskej reči, a to za „bagateľ“, čiže za necelých 180-tisíc eur, koľko vraj stojí jeden lepší byt v Novom Sade.  Rádio Petrovec, hodnota ktorého bola odhadnutá na takmer (iba!) 9-tisíc eur, išlo na privatizačný bubon, avšak zatiaľ neúspešne, lebo nik neprejavil záujem kúpiť ho. Atď., atď…

Rezortné ministerstvo veru myslelo aj na to, ako riešiť problém zatarasenej cesty „nechcených“ médií k úspešnej vlastníckej transformácii. Zamestnaní v médiách, ktoré nikto nekúpil, sa môžu prihlásiť o bezplatné akcie, a tým sa stanú stopercentnými majiteľmi mediálneho podniku. Bez háčiku to však nejde – tí zamestnanci, a uznáme, že sem patria azda všetci, ktorí vôbec kedy dostali akcie niektorého štátneho podniku, o ďalších bezplatných akciách nemôžu ani len snívať.

Zmýlení novinári a iní pracovníci v lokálnych médiách nevedia, kam z konôp. Zobrať odstupné a sedieť doma bez práce a mzdy? Zostať verní svojmu pracovisku do konca, a potom takisto zostať bez práce, ale aj bez finančných prostriedkov v podobe odstupného?

Alebo sa bláznivo tešiť sľúbeným sľubom, že bodka za privatizáciou médií ešte nie je položená, ako to na Stretnutí slovenských novinárov počas Slovenských národných slávností vyhlásila predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová? Podľa jej slov existuje ešte jeden, konečný záchytný bod pre naše lokálne médiá, a to v podobe možnosti využitia slova Zákona o verejno-súkromnom partnerstve a koncesiách, no neprecizovala, ktoré články sa môžu využiť na záchranu informačno-mediálnej lode, ktorá akoby už pomaly tonula. O tomto poslednom výkriku o pomoc bude Koordinácia národnostných rád národnostných menšín rokovať s rezortným ministrom už v nadchádzajúci pondelok.

Zamestnanci spomínaných médií sa však rozhodli desivo mlčať, ale v dusnom vzduchu visela otázka, prečo sa s touto možnosťou nevyrukovalo predtým, než sa niektorí novinári prihlásili do programu s odstupným. Či ide iba o politickú hru na slepú babu, keď sa tvárime, že sa tvárime, že nevidíme odhodlanosť štátneho vedenia trvať na nemožnosti návratu z cesty privatizácie lokálnych médií? Alebo naozaj máme silný tromf v rukáve? Pondelkové otvorenie kariet teda ukáže, ako bude vyzerať mapka menšinových médií…

Vladimíra Dorčová-Valtnerová