Impozantné oslavy v Pivnici

Pred dvadsiatimi rokmi nadšenci scénického umenia v Pivnici dali svojej záľube organizačnú formu a odvtedy tu pôsobí Ochotnícke divadlo Janka Čemana. Smelá myšlienka jeho prvého predsedu a spisovateľa Jána Salčáka, aby sa fond dramatických predlôh pre naše súbory dopĺňal novými súčasnými textami, ktoré by oslovili hercov a všetkých milovníkov divadla, padla tiež na úrodnú pôdu a už bol na svete aj festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA). Tí, ktorí spolu s J. Salčákom stáli pri kreovaní jeho prvých ročníkov, možno ani netušili, že sa pri 10. ročníku dočká aj zbierky najlepších a ocenených nových divadelných textov, pri 20. ročníku ďalšej zbierky, ktoré posmelia ochotníkov výberom súčasných textov na inscenácie. A spomenutá zbierka Nová slovenská vojvodinská dráma II nie je jedinou korunou tohtoročných osláv 20 rokov pôsobenia OD Janka Čemana a 20 festivalu DIDA, ktorý je neodmysliteľnou zložkou pravidelných marcovo-aprílových divadelných hodov Dni Janka Čemana.

DIVADELNÁ REČ MALIEB, OBJEKTOV, FOTOGRAFIÍ

Na samom začiatku oslavného dvojvíkendu (28. – 30. marca a 4. – 6. apríla) bolo slávnostné otvorenie dvoch výstav: v novom zrenovovanom priestore, ktoré hrdí divadelníci pomenovali Divadelný salón, inštalovaná bola retrospektívna, a pritom 13. samostatná výstava malieb, objektov a fotografií Mgr. art. Zvonimíra Pudelku pod názvom Retro, a vo vstupnej hale pivnickej kinosály (divadelníci si ju radšej volajú divadelná sála) na návštevníkov čakali panely s divadelnými fotografiami so spoločným názvom DIDA očami Filipa Lašuta. Pivnický akademický maliar, módny štylista a pedagóg Zvonimír Pudelka (1976) bol v skupine nadšencov, ktorá pred 20 rokmi stála pri zrode jubilujúceho OD Janka Čemana, a to ako herec, režisér a scénický výtvarník. A ani na tejto marcovej vernisáži neskrýval radosť, že mal česť svojou výstavou vdýchnuť život novému umeleckému priestoru v Pivnici (kedysi tam sídlila banka), a to práve pri takom peknom divadelnom jubileu. Na prezentáciu vlastnej tvorby si zvolil exponáty práve z uplynulých 20 rokov a medzi nimi aj také, ktoré zatiaľ verejnosti neboli predstavené. Návštevníkom vernisáže ich odborným slovníkom predstavil výtvarný kritik Vladimír Valentík, a pritom uznal, že „stretnutie s jeho výtvarným dielom z uplynulých dvoch desaťročí je zážitkom pre všetkých nás“. Výstava vraj navonok môže vyzerať rôznorodo, ale spoločnou črtou všetkých prác je nadväzovanie na senzibilitu súčasnej populárnej kultúry, reklamy a médií. Návštevníkov zaujali aj autorove priestorové inštalácie.

Z príležitosti divadelných jubileí, ktoré nadväzujú na 105-ročnú tradíciu divadla v Pivnici, Ján Kmeťko, predseda oslavného výboru, práve Z. Pudelkovi udelil prvý pamätný list. Vzápätí predstavil výstavu vytvorenú z posledných fotografií umeleckého a scénického fotografa Filipa Lašuta (1945 – 2012), ktoré vznikli práve na festivale DIDA. Pre tohtoročné pivnické jubileá ju pripravil autorov syn, tiež fotograf Michal Lašut. Vo svojej umeleckej kariére pokračuje chodníčkami svojho otca, tiež sa v posledných rokoch špecializuje na dokumentárnu fotografiu a produkciu monografií o slovenských dedinách. S neodmysliteľným profesionálnym fotoaparátom (ako nám povedal, veľmi podobným tomu otcovmu obľúbenému) s radosťou si robil zábery aj na 20. Dňoch Janka Čemana.

NECH SA AJ ĎALEJ DIVADLU TAK DOBRE DARÍ

Slávnostné a oficiálne otvorenie programu osláv a 20. festivalu DIDA na javisku divadelnej sály neprešlo bez početných posmeľujúcich slov oslovených a vzápätí pamätným listom odmenených predstaviteľov významných inštitúcií a ustanovizní z našej krajiny a zo zahraničia, a to: ÚSŽZ, Veľvyslanectva SR, Kysuckého kultúrneho strediska Čadca, miest Rakova, Tisovca, Novej Dubnice, Činoherného festivalu Kočani v Macedónsku, Divadelného súboru J. Chalupku v Brezne, Rádia Slovakia internacional v Bratislave, ÚKVS, vlády APV a rezortných sekretariátov, NRSNM, MSS, NVU Hlas ľudu, SEAVC, Obce Báčska Palanka, miestnych pivnických inštitúcií, vrátane i Rady MS. Osobne si uznania za doterajšiu podporu pivnického ochotníckeho divadla a festivalu od J. Kmeťka prebrali režiséri Katarína Mišíková-Hitzingerová a Ľuboslav Majera, ako i ideový tvorca festivalu DIDA Ján Salčák.

Najprv však spevom divákov oslovili členky Komorného zboru Nádeje s vedúcou Annou Stojnevovou, kým mladí herci Ines Pintírová a David Vinković fragmentmi z dejín pivnického divadla a OD J. Čemana z pera J. Salčáka sprítomnili auditóriu uplynulé obdobie. Otvárací program viedla Kvetoslava Imreková a 20. ročník vyprofilovaného festivalu DIDA otvorila Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka Zhromaždenia APV a predsedníčka NRSNM.

V prvý deň tradičných divadelných hodov (28. marca) javisko patrilo hosťujúcemu predstaveniu. Nie náhodou to bola inscenácia SVD z Báčskeho Petrovca Opona nahor! Režisérom je Dušan Bajin, Palančan, ale s pivnickými rodinnými koreňmi, kostymérom a scénickým výtvarníkom je pivnicko-bratislavský umelec Z. Pudelka a hrá v ňom i Pivničanka Olga Ćosićová.

O DRAMATIKOCH ČEMANOVI A PALÁRIKOVI

V príjemnom divadelnom salóne v sobotu 29. marca odznel okrúhly stôl na divadelné témy. Spoločným menovateľom bola skutočnosť, že pivnický festival, ktorý podnecuje tvorbu nových slovenských divadelných textov, má podpísané memorandum s najstarším festivalom na Slovensku, kde súťažia iba predlohy slovenských dramatikov. Moderátorkou bola historička Mgr. Gabriela Gubová-Červená, PhD. Dr. Jozef Valihora, s poznámkou, že hádam nieto ani jeden náš súbor, ktorý aspoň raz nesiahol po divadelnej predlohe Janka Čemana, hovoril na tému Drámy Janka Čemana v kontexte vývinu slovenskej dramatickej tvorby vo Vojvodine. V spomienkach na tohto obyčajného človeka (vlastným menom Michala Kámaňa), ktorý zanechal predsa po sebe chvályhodné literárne dielo, sa mu pripojil aj J. Guba. Témou Prínos Jána Palárika pre dnešok prítomných oslovil Ing. Miroslav Mareček z Rakovej na Slovensku. Vystúpil v mene združenia Životnými cestami Jána Palárika, ktoré zastrešuje viac ako 12 prostredí, v ktorých pôsobil tento vynikajúci nielen dramatik, ale i politik, národný buditeľ a farár. Toto združenie mu už vydalo dve súborné diela a pripravuje aj ďalšie. O scénickej tvorbe, a to ako o jednej zo siedmich oblastí pripraveného strategického dokumentu o rozvoji kultúry vojvodinských Slovákov, hovorila aj Mgr. Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. O svojom poli výskumu v príprave dokumentu, o ktorom sa teraz prvýkrát hovorilo verejne, sa zmienila Kristína Kováčová. Nevystala ani diskusia a prihovorila sa i Silvia Petreková, riaditeľka Kysuckého kultúrneho strediska Čadca, ktorá zahlásila 47. ročník Palárikovej Rakovej už v apríli, samozrejme, s víťazným predstavením práve prebiehajúceho festivalu DIDA v Pivnici.

PREZENTÁCIA VZÁCNEHO ZBORNÍKA

K jubileu festivalu OD Janka Čemana prispelo vydaním zborníka Nová slovenská vojvodinská dráma II, ktorý v pokračovaní sobotňajších akcií predstavili v divadelnej sále.

Na prezentácii odzneli príspevky hlavných a zodpovedných redaktorov Vladimíra Valentíka a Mr. Zuzany Týrovej, recenzentov Vesny Kámaňovej a Jozefa Valihoru, ako i úvodný text v zborníku Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. V úvodnom texte sú aj zmienky o základných kompozičných charakteristikách zaradených dramatických textov. Z počutého vyplynulo, že vznik festivalu DIDA podnetne vplýval na zvýšenie pôvodnej dramatickej tvorby vojvodinských Slovákov a mnohí za perom siahli práve vďaka tomuto festivalu. Prvé desaťročie festivalu vyvrcholilo vydaním knihy Nová slovenská vojvodinská dráma, v ktorej bolo jedenásť nových divadelných textov, a vyšla v roku 2004. Ďalšie desaťročie prinieslo ešte väčší počet inscenovaných nových divadelných textov. Publikácia Nová slovenská vojvodinská dráma II obsahuje pätnásť chronologicky usporiadaných dramatických textov, ktoré boli inscenované na festivale DIDA v rozpätí rokov 2004 – 2013, tiež krátke obsahy jednotlivých hier, obrázkovú prílohu a bibliografické údaje o autoroch, ich činnosti a tvorbe. Publikácia obsahuje hry pre dospelých, avšak jej ťažiskom sú divadelné hry pre dospievajúcu mládež a deti, nuž bude vďačnou pomôckou pre všetkých, čo pracujú s deťmi a mládežou. Texty vyšli z pera jedenástich autorov, medzi ktorými sú slovenčinári, profesionálni režiséri, dlhoroční herci, hlásatelia či študenti informačných technológií, vôbec milovníci a nadšenci divadla. Najplodnejšou autorkou je Elena Hložanová, ktorá má v zborníku štyri divadelné texty. Okrem nej sú tu divadelné texty, ktoré v uplynulom desaťročí napísali: Vladimír Marušić, Jano Hrubík, Juraj Beláni ml., Ľuboslav Majera, Mária Kotvášová-Jonášová, Ján Privizer, Ján Chalupka, Michal Babiak, Vlatko Miksád a dvojica Jano Hrubík a Rastislav Zorňan.

Ako na úvod povedal Vladimír Brňa, člen redakčnej rady predstaveného zborníka, ide o tretiu knihu, ktorá je svedectvom práce OD Janka Čemana. Okrem spomenutých zborníkov je tu i kniha Sto rokov divadla v Pivnici, vydaná k oslave storočnice v roku 2009. Na záver prezentácie predseda Oslavného výboru Ján Kmeťko v mene redakcie slávnostne udelil autorom hier autorské výtlačky, a darčeky a pamätné listy členom tímu, ktorí pracovali na knihe, a inštitúciám, ktoré podporili vydanie publikácie.

ĎALŠIE DIVADLÁ

Skutočnou čerešničkou na pomyselnej oslavnej torte po dojmoch z výstav, okrúhleho stola a knižnej prezentácie bola scénka členov jubilujúceho OD Janka Čemana Ústav pre nemanželské deti autorky Olgy Ćosićovej. Text má podnázov Nová sociálna ustanovizeň po dvadsiatich rokoch, lebo vznikol ako pokračovanie dianí zo spomenutého predstavenia autora Janka Čemana, ktoré Pivničania hrali presne pred 20 rokmi na prvom festivale DIDA. Sobotňajšie pokračovanie bolo skutočne veselé, bravúrne. Skúsení Pivničania kolektívne urobili nielen réžiu, ale aj scénografiu, kostýmy a masky, odbornú pomoc im poskytol Ľuboslav Majera. Svetlárom v predstavení je Janko Brňa, videoprezentáciu pre inscenáciu pripravili Olga Ćosićová, Ines Gedrová, Tamara Blatnická, Andrea Merníková a Ján Čobrda Blitz. V premiére, ktorú sledovala i posudzovacia komisia v zložení: Zuzana Tárnociová, Mr. Zuzana Týrová a Vladimír Valentík, vo svojich rolách sa zaskveli: Jaroslav Šimon (rozprávač), Želka Gedrová (Marka), Vlasta Brňová (Elenka), Anka Tótová (Zuzka), Tatiana Kolárová (Ilonka) a Vladimír Brňa (Bocian). Krátke divadielko, ktoré vlastne vzniklo z idey urobiť iba malú scénku, malo na konci krásne gesto, keď protagonisti zavolali na javisko hercov – účinkujúcich v tom spomenutom prvom predstavení pred 20 rokmi. Srdečný a úprimný potlesk do posledného miesta vyplnenej sály patril nielen všetkým divadelníkom na javisku, ale i všetkým nadšencom, čo pivnické divadlo nielen udržiavajú, ale ho aj podporujú, a tak zabezpečujú i jeho sľubnú budúcnosť.

Hosťujúcim predstavením na festivale v sobotu 29. marca boli Príbehy o básňach bez plaču a spevu autora a režiséra Nebojšu Milovanovića, belehradského herca, ktorému v réžii asistoval Milan Nesković. Nebol to klasický večer poézie, ale šlo o scénicky upravené recitovanie poézie. Vo forme monodrámy herec vyrozprával, ako sa stretol s ktorou básňou, a potom ju zarecitoval. Ináč každý príbeh je pravdivý, lebo ho zažil buď on sám, alebo kolegovia či členovia rodiny. Disciplinované pivnické obecenstvo si ich so záujmom vypočuli. Pripomeňme, že N. Milovanović je členom Juhoslovanského dramatického divadla v Belehrade. Hral v mnohých filmoch a televíznych seriáloch, v belehradských a iných divadlách. Najnovšie ho sledujeme v TV seriáli Vojenská akadémia.

NEDEĽA FILMOVÁ, KNIŽNÁ A DIVADELNÁ

V nedeľu 30. marca oslavu spestrili Petrovčania – členovia Divadla VHV dokumentárno-hraným filmom o slovenských divadelníkoch vo Vojvodine pod názvom Óda na rovinu, v réžii Petra Serga Butku.

V pokračovaní mali radosť najmladší diváci: Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie KIS Kysáč, Ochotnícke divadlo – detská divadelná dielňa priniesli do Pivnice predstavenie Aká mucha, taký…, na motívy kysuckej rozprávky O muche zlodejke Antona Pajonku. Predlohu napísal a predstavenie režíroval Ján Privizer.

Vítanie jari s knihou, podujatie Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, už tradične máva v Pivnici početných návštevníkov – záujemcov o slovenskú knihu. Je súčasne ukončením akcie Zima s knihou, ktorou sa popularizujú nové tituly v zimných mesiacoch. Riaditeľ Vladimír Valentík aj v Pivnici predstavil všetky minuloročné vydania SVC a bolo ich 25. Na záver knižnej prezentácie riaditeľ SVC daroval balík kníh Základnej škole 15. októbra, ktorý prebral Vladimír Brňa.

Nedeľné divadelné hody a tým aj prvý víkend Dní Janka Čemana ukončilo Slovenské divadlo Vertigo, ktoré pôsobí pri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku. Slováci z Maďarska podali výborný výkon v predstavení Keď dozrel čas od Dušana Širokého v réžii Štefana Korenčiho. Je to príbeh Hany Gregorovej, rod. Lilgovej (1885 – 1958), spisovateľky, zástankyne práv žien, publicistky, osvetovej pracovníčky, ochotníckej herečky a manželky veľkého slovenského dramatika Jozefa Gregora Tajovského.

                                                                                                        Anna Francistyová

                                                                                                        Elena Šranková

                                                                                                       Elena Hložanová