Integračnými procesmi znemožniť konflikty

4.dec 2013

Integračnými procesmi znemožniť konflikty

O pokroku v práci národnostných rád sa kladne zmienil aj veľvyslanec OBSE v Srbsku Peter Burkhard

O pokroku v práci národnostných rád sa kladne zmienil aj veľvyslanec OBSE v Srbsku Peter Burkhard

VO VRŠCI SA ZAČALA VEREJNÁ ROZPRAVA O NÁVRHU ZMIEN ZÁKONA O NÁRODNOSTNÝCH RADÁCH

V nedeľu 1. decembra sa vo Vršci začala verejná rozprava o predbežnom návrhu zmien zákona o národnostných radách národnostných menšín, na ktorej sa zúčastnili predsedovia, resp. predstavitelia väčšiny národnostných rád pôsobiacich v Srbsku. Minister spravodlivosti a štátnej správy Nikola Selaković na úvod pripomenul, že 13 percent obyvateľstva Srbska tvoria príslušníci národnostných menšín, ktorí sa hlásia k viac ako tridsiatim národnostným spoločenstvám.

– Srbsko ako demokratický a multietnický štát si veľmi váži svoju multikultúrnosť a považuje ju za prednosť svojho rozvoja. Tá rozmanitosť je veľké kultúrne bohatstvo pre krajinu, ale iba v prípade, ak sa dobre riadi integračnými procesmi, ktoré majú znemožniť konflikty a prispieť k budovaniu spoločnosti rovnoprávnosti. Doterajší zákon priniesol novú kvalitu do oblasti ochrany menšinových práv v Srbsku, ktoré sa naplno venuje zachovaniu multikultúrnosti, multietnickosti a rovnomernému zastúpeniu príslušníkov menšín vo verejnom živote. Je svojráznou symbolikou, že verejnú rozpravu začíname práve v Medzinárodný deň rumunského národa, ktorý je zároveň aj sviatkom rumunskej menšiny v Srbsku. Navrhnutými zmenami a doplnkami sa iba koriguje zákon z roku 2009. Totižto počas uplatňovania zákona sa zistili nedostatky, ktoré treba zmeniť, a to pred voľbami do NRNM, ktoré nás očakávajú v roku 2014. Zmysel úpravy zákona je v tom, aby dôsledne a jasne uplatnil koncepciu NRNM ako inštrumentu kultúrnej autonómie národnostných menšín, – povedal minister Selaković. Poukázal aj na to, že ministerstvo a pracovná skupina, ktorá pracovala na zmenách zákona, zaujali stanovisko, že ustanovenia platného zákona, ktoré sa nachádzajú pred Ústavným súdom, nebudú analyzovať, kým súd oficiálne nezverejní svoje stanovisko.

Vedúci misie OBSE v Srbsku Peter Burkhard ocenil, že v práci národnostných rád v Srbsku sa dosiahol významný pokrok, ibaže si zákon vyžaduje určité zmeny s cieľom odstránenia zistených nedostatkov. – Sledovali sme prácu pracovnej skupiny a veľmi nás zaujíma, aké stanovisko k navrhnutým zmenám zaujali predstavitelia národnostných rád. V nastávajúcom období očakávame aj mienku Ústavného súdu o niektorých otázkach týkajúcich sa zákona, po čom budeme môcť pokračovať s jeho zlepšovaním, – vyhlásil Burkhard.

Po tom, ako štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti a štátnej správy Gordana Stamenićová predstavila návrh zmien zákona, slovo dostali aj predstavitelia NRNM, ktorí nastolili dilemu, či členovia výkonného výboru NRNM musia byť výlučne členovia NR, alebo to môžu byť aj iní poprední aktivisti, resp. odborníci z radov konkrétneho národného spoločenstva. Odzneli aj poznámky, že sa predbežný návrh zákona podstatne líši od jeho pracovnej verzie, o ktorej rokovalo koordinačné teleso národnostných rád, a že ho národnostné rady dostali iba pred piatimi dňami a nemali času o ňom sa zmieniť. Jednotliví predstavitelia NRNM sa zasadzovali o to, aby týmito zmenami bolo doriešené financovanie týchto inštitúcií, aby sa vykonala jej depolitizácia a presne definoval pojem a poslanie NRNM. Iní si zasa všimli, že dôvod na vymazanie NRNM z registra môže byť iba neopodstatnená neaktivita väčšiny členov NRNM, ale nie aj objektívne okolnosti, ktoré zapríčinili nečinnosť. Konečne bolo počuť aj návrh, aby osobitný voličský zoznam bol transparentný, aby sa vraj nestávalo, že sa príslušníci jednej menšiny zapisujú na zoznam inej. Predstavitelia pracovnej skupiny, ktorí hlavne neodpovedali na poznámky a návrhy, ale ich iba evidovali, možnosť, aby osobitný voličský zoznam bol transparentný, rázne odmietli, lebo podľa nich osobné právo každého človeka je, aby sa vyjadril o svojej národnosti.

V. Hudec


 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs