INTERVIEW S MARLONOM McNEILLOM: Útek zo zlatej klietky

S Marlonom McNeillom sme sa stretli vlani v pančevskej Elektrike, kde prišiel hrať s kolektívom zvukových experimentátorov MIR. Medzičasom sme sa zoznámili s tvorbou jeho skupiny Combineharvester a vydaniami jeho vydavateľstva A Tree In A Field Records, ktoré od roku 2002 uverejňuje nahrávky protagonistov novej hudobnej avantgardy a alternatívy zo Švajčiarska, akými sú Papiro, Alex Buess, Roy and the Devil’s Motorcycle, Antoine Chessex, Doomenfels a iní. Na tohtoročnom festivale M4music Marlonovi bolo udelené uznanie (a prislúchajúca peňažná odmena) za profesionálnu a kvalitnú vydavateľskú činnosť a prínos k vývinu švajčiarskej hudobnej scény. V rozhovore sa dozvedáme o činnosti tohto všestranného alternatívneho umelca.

– Niekto raz povedal, že vo Švajčiarsku človek musí byť naozaj zúfalý, aby sa stal umelcom, lebo životný štandard v tejto krajine je na vysokej úrovni a možno sa tam cítiť celkom bezpečne… Ako sa teda stalo, že si sa začal zaoberať undergroundovou hudbou? Bol si až natoľko „zúfalý“?

– „Zúfalý“ znie trochu drsne, jednoducho sa mi zapáčilo vytvárať hudbu a byť s ľuďmi, ktorí sa v tom zúčastňujú. A vôbec som s tým neprestával odvtedy, čo som prvýkrát zahral a začal tvoriť spolu s priateľmi. Vytvárať hudbu vo Švajčiarsku môže byť dobré. Promotéri s vami zaobchádzajú riadne a okrem toho príliš ľahko možno získať finančnú podporu. Na druhej strane tunajší hudobníci sú potom často leniví do koncertovania v zahraničí, lebo keď už raz dosiahnete určitý „úspech“ v tejto krajine (čo znamená, že z honorárov si môžete hradiť aspoň cestovné trovy), môže byť ťažké prinútiť seba odísť hrať do zahraničia, vediac, že sú podmienky tam často oveľa nepriaznivejšie. Švajčiarsko sa v určitom zmysle podobá zlatej klietke, lebo tu máte všetko, čo potrebujete, ale môže to zároveň byť veľmi obmedzujúce. Okrem toho tunajšia scéna je príliš malá (v súlade s veľkosťou krajiny), takže seriózni umelci musia cestovať, aby prišli po širšie obecenstvo.

– Aké je tvoje hudobné zázemie: punk alebo metal?

– Ak by som mal ocharakterizovať vlastné zázemie (alebo spôsob myslenia), pravdepodobne by som povedal, že je punkové alebo anarchistické.

– Tvoj hlavný hudobný projekt je Combineharvester, v ktorom sa vedľa teba vystriedali rôzni hudobníci… O akú hudbu ide? 

– V podstate ide o experimentálnu rockovú hudbu a skladby majú určitú drone estetiku. Combineharvester vlastne vznikol ako môj sólový projekt a vždy, keď som mal príležitosť, povolával som priateľov, aby spolu so mnou hrali na koncertoch. Medzi nimi bol napr. bubeník Kevin Shea (ex Storm & Stress, dnes hrá v skupinách Talibam! a Mostly Other People Do The Killing), s ktorým sme nahrali vydanie Some Ditty, a Mountain II, ako aj Gabriele de Mario a Anita Ruefer zo skupiny Disco Doom, ktorí sa mi pridružili na turné roku 2008 a hrali na gitare, syntetizátore a bubnoch. Moji pravidelní spolupracovníci Miro Widmer a Samuel Tschudin tiež hrajú v skupine Zapperlipopette – Miro prišiel po nahrávaní vydania Some Ditty, a Mountain II, pokým Samuel začal hrať na basgitare pri nahrávaní aktuálneho albumu Brikks.

– Hral si tiež v mnohých iných skupinách a projektoch, ako napr. Speck, Trencher, Schorf, Papiro, I Was A King, Klangklinik, MIR, Acid Mother’s Temple SWR alebo Aie ça Gicle. Povedz niečo o týchto aktivitách…

– Potreboval by som viac priestoru, aby som zachádzal do detailov, ale moje najaktívnejšie skupiny boli a sú Speck a Combineharvester. S projektom Trencher som nahral jeden album a Peel Session a s tým som mierne spokojný. S inými projektmi som spolupracoval v kratšom období. Bol to napr. Schorf, kde som nahral spev a samples, alebo Papiro, s ktorým som hral na syntetizátore na jeho drone koncertoch. Keď ide o ďalšie aktivity, zväčša to boli krátke výlety alebo hosťovania na koncertoch. Dnes tiež hrám v skupinách Shiny Brown a MU.

– Radšej nahrávaš hudbu v štúdiu alebo koncertuješ?

– Práca v štúdiu ma baví, ale hrať pred živým obecenstvom a pocítiť jeho energiu v zaplnenom priestore je predsa úžasný a neporovnateľný zážitok.

– Ako vzniklo tvoje vydavateľstvo A Tree In a Field Records? Odporučil by si vydania niektorých interpretov z tejto značky?

– Vydavateľstvo vzniklo s cieľom uverejňovať moje vlastné nahrávky, a potom aj vydania mojich priateľov. Odvtedy sa to vyvíja pomaly, ale nepretržite. Odporučil by som nové vydania Fai Baba, Roy and the Devil’s Motorcycle a Doomenfels. Aj koncertné nahrávky z Jolt Festivalu, kde hrali Oren Ambarchi, Alex Buess, Carthage, Cortex + Stellarc, Ferocious 41 a Roy and the Devil’s Motorcycle + Papiro.

– Spomenul by si ešte niektoré zaujímavosti z hudobnej scény tvojho mesta Bazilej?

– Ak plánujete navštíviť Bazilej, mali by ste najprv odísť do priestoru Hirscheneck, kultúrneho strediska HeK (Haus der Elektronischen Künste) a hudobnej predajne Plattfon. Tam stretnete správnych ľudí, ktorí vás poinformujú o tom, čo sa deje v meste. Je tu živá hudobná scéna.

       Stevan Lenhart