SRĐAN ILIĆ, NÁMESTNÍK RIADITEĽA TANJUGU PRE FOTOGRAFIE A PREDSEDA ZDRUŽENIA FOTOREPORTÉROV SRBSKA
– Z pohľadu fotoreportéra s dlhoročnými agentúrnymi skúsenosťami vo svete a u nás a dvojnásobného laureáta poprednej svetovej ceny World Press Photo, v čom vidíte rozdiel medzi špičkovým a bežným fotoreportérom?
– Rozdiel medzi nimi je najmä v tom, že popredný fotoreportér svoje povolanie chápe ako štýl života, ktorému podriaďuje všetko ostatné. Na strane druhej, menej vážny alebo bežný autor svoje povolanie berie ako každé iné a robí ho zväčša mechanicky: akoby bol bankovým úradníkom, zamestnancom pošty či pracovníkom za okienkom. Aby sa dosiahli špičkové výsledky vo fotení, vyžaduje si to nesmiernu lásku, ozaj mnoho odriekania a úpornosti. To všetko treba, aby sa človek dostal k vrcholným záberom a výsledkom. Je to navzájom veľmi úzko prepojené a späté, jednoducho jedno bez druhého nejde; teda bez ozajstnej lásky k povolaniu niet ani úspechu. Keď človek k fotografii pristupuje mechanicky, a takých prípadov je nemálo, to sa hneď cíti. A ani výsledok nestojí za veľa.
Oto Filip