PRACOVNÁ SILA A AKTIVITY POĽNOHOSPODÁRSKYCH GAZDOVSTIEV
Od sčítania v poľnohospodárstve uplynuli už dva roky, no to neznamená, že za jeho výsledkami možno položiť bodku. Skôr opak je pravdou – väčšina z nich sa práve dnes veľmi zíde pri stanovovaní smerníc, naznačujúcich, akými cestami sa naše dôležité hospodárske odvetvie má ďalej uberať. V tomto kontexte veľmi dobrým zdrojom potrebných údajov je štúdia autoriek prof. Dr. Natalije Bogdanovovej a prof. Dr. Marije Babovićovej Pracovná sila a aktivity poľnohospodárskych gazdovstiev, ktorú v belehradskom mediálnom stredisku prezentovali verejnosti 6. novembra.
Vznikla v prvom rade preto, aby poinformovala zainteresovaných o aktuálnej situácii ohľadom prístupnosti pracovnej sily na poľnohospodárskych gazdovstvách, ako aj o druhoch príjmov, ktoré sa na nich realizujú. Zo štúdie vyplynuli zaujímavé hospodárske, sociologické, demografické a iné poznatky. Jedným zo základných je, že napriek dynamickému procesu deagrarizácie a demografickému vyľudňovaniu dedín, domácnosti v Srbsku ešte vždy majú relatívne silné styky s poľnohospodárstvom alebo dedinou. Priemerne každá štvrtá z nich vlastní gazdovstvo, kým takmer každý piaty obyvateľ sa stále alebo občas angažuje v pôdohospodárstve.
Prof. Bogdanovová vyzdvihuje, že najväčší počet členov rodinných gazdovstiev (47 percent) pracuje na gazdovstvách rozlohy od 2 do 10 hektárov a len o čosi menej (43 percent) na najmenších majetkoch rozlohy do dvoch hektárov. Už z tohto údaja je jasné, že je veľkosť rodinných gazdovstiev na úrovni akej-takej hospodárskej udržateľnosti, čo prakticky znamená, že sú vlastne málo produktívne. Pravdepodobne aj preto, že je približne každý tretí majiteľ rodinných gazdovstiev vo veku nad 65 rokov, čo naznačuje, že sa vlastnícka transformácia, konkrétne prenos na mladšie generácie, koná veľmi pomaly. Inými slovami, dominuje tradičný kulturologický model tejto transformácie – (z)dedenie, ktoré je oveľa častejšie než deľba majetkov, prípadne ich kúpa alebo predaj.
Najvýraznejšou zložkou poľnohospodárskej pracovnej sily na rodinných gazdovstvách v Srbsku sú členovia rodiny alebo príbuzní (56,3 percenta), medzi ktorými je najviac žien (až 63 percent). Celkovo, v našom poľnohospodárstve výrazne najdominantnejšiu úlohu majú domácnosti: 99,5 percenta. Tých pozostávajúcich pol percenta sú právnické osoby a podnikatelia. Celkový počet angažovaných osôb v tomto odvetví je 1 442 628, z ktorých je 98,2 percenta v úseku domácností.
Základným záverom je, že hospodárske a iné ovzdušie, v ktorom prebiehala prestavba štruktúry nášho poľnohospodárstva, nebolo počas uplynulých dvoch desaťročí orientované na dynamickejšie reštrukturovanie a redistribúciu poľnohospodárskych zdrojov v záujme vzniku účinnejších a produktívnejších gazdovstiev. Je to jedno z prvých hodnotení, ktoré sa musí mať na zreteli pri definovaní nových politík a opatrení na podporu nášho pôdohospodárstva a vidieckeho rozvoja. Ak sa nechceme dostať k tomu, že už zajtra budeme nútení opýtať sa: Kam sa vlastne dali tie naše potenciály? A máme ich dosť.
Oto Filip
Správa pre agrárne platby Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva dnes oznámila, že sa začalo spracúvanie žiadostí podaných na základe verejnej výzvy na uplatnenie nároku na dotácie na chov teliat na výkrm...
Čítaj viacDetailsPri príležitosti Medzinárodného dňa žien na dedine, ktorý sa oslavoval včera, ministerka bez kresla zodpovedná za koordináciu aktivít v oblasti rodovej rovnosti Tatjana Macurová, zdôraznila, že štát investuje viac ako kedykoľvek predtým...
Čítaj viacDetailsPrezident Srbska Aleksandar Vučić sa stretol s členmi delegácie Čínskeho inštitútu pre medzinárodné štúdie na čele s predsedníčkou tohto inštitútu a generálnou sekretárkou Výskumného centra diplomatického myslenia Si Ťin-pchinga Chen Bo. „Využil...
Čítaj viacDetailsDnes zasadajú pokrajinskí poslanci a najdôležitejším bodom je opravný rozpočet AP Vojvodiny, a to už druhý v tomto roku. V správe o opravnom rozpočte sa uvádza, že je evidentný ďalší pokles príjmov z dane...
Čítaj viacDetails
