Kam sa dostaneme, keď pôjdeme smerom pravo?!

Zrejme nikam! I keď nič zlého netušíme, keď povieme: „len choď pravo“, „pravo treba ísť“ atď. S najlepším úmyslom dokonca poskytneme rady, keď nás niekto o to poprosí, lebo „pravo“ je zrozumiteľné tu určite všetkým občanom, avšak, aby sa neprekvapovali aj tí, ktorým je naše nárečie cudzie, ozrejmíme tu význam slova „pravo“, a kam treba vlastne ísť, keď povieme „pravo“. Tým máme v podstate na mysli rovno; je toto zároveň náhradou srbského slova pravo. Inak slovo rovno má niekoľko významov: – priamo, bez ohnutia, neohnuto: stáť, sedieť, ležať rovno; – vzpriamene, kolmo: držať telo rovno; – vo vodorovnej polohe, vodorovne: polica visí rovno; – presne, priamo: mám rovno tisíc dinárov; – bez pretvárky, rovno, úprimne: povedať niekomu rovno do očí; – bezprostredne, priamo: pil víno rovno z fľaše. A aj to, ktoré nám spôsobuje problémy a nemôžeme sa ho zbaviť, a je to význam „pravo“ – cestou rovno; v slovníku je uvedené ako najkratšou cestou, cestou bez okľúk. Je toto ešte jeden priamy vplyv srbčiny na našu slovenčinu, pričom úprimne radíme vyhýbať sa slovku „pravo“.

Spomenieme tu aj príslovky, ktorými sa tiež vyjadruje smer pohybu: vpravo – opačne vľavo, na pravú stranu – opačne na ľavú stranu, napravo – opačne naľavo, doprava – opačne doľava. Tak odbočíme, smerujeme alebo sa obrátime vpravo, doprava… alebo sa rozídeme jeden vpravo, druhý vľavo, iný tretím smerom. Z telesnej výchovy nám určite zostal v pamäti povel vpravo v bok!, ako i tým, ktorí vykonávali základnú vojenskú povinnosť. Nie nám je cudzia ani konštatácia, ktorou pomocou týchto prísloviek vyjadrujeme bezohľadnosť, či situáciu, v ktorej si nevšímame nič vôkol seba: nehľadí ani vpravo, ani vľavo. Nerozhodnosť alebo bezvýchodiskovú situáciu zase takto opíšeme: ani vľavo, ani vpravo – ani sem, ani tam. V zhode s politickou pravicou, pravicovým smerom tiež vyjadrujeme príslovkou: posun politických postojov (smerom) doprava.

Aj pri týchto príslovkách si treba uctievať pravidlá výslovnosti; mäkké „ľ“, tak ako je to uvedené i v slovníkoch, sa má vysloviť. Nesmieme podliehať súčasným trendom v jazyku, ktoré „ľ“ eliminujú.

Anna Horvátová