Machovky – plody plné vitamínov

Rod Physalis sp. zahŕňa viac ako 70 druhov, z ktorých 30 je jedlých. Najrozšírenejšia je machovka peruánska Physalis peruviana /srb. peruanska jagoda, žuta jagoda, fizalis/, Physalis pubescens, ktorý má menšie plody s výraznou jahodou chuťou a Physalis angulata /srb.meksički fizalis/ s veľkými plodmi od 40 do 80 gramov. Pestuje sa aj Physalis minima, ktorej plody sa spracúvajú na džemy.

Machovky sú pôvodom subtropické rastliny pochádzajúce z Južnej a Strednej Ameriky. Darí sa im všade tam, kde aj rajčiakom, dokonca sú menej náročné. Vyžadujú ľahšie úrodné pôdy, s pH od 5,5 do 7. Citlivo však reagujú na teploty pod bodom mrazu, preto ich do hriadky vysádzame až po posledných jarných mrazíkoch. Na rovnakom mieste sa nesmú pestovať tri až štyri roky. Taktiež by sa nemali pestovať po rajčiakoch, paprike, zemiakoch, baklažáne. Môže sa pestovať na otvorenom, v záhradách alebo aj v chránených priestoroch.

Priesady si môžeme dopestovať zo semienok, ktoré vysievame koncom marca alebo začiatkom apríla. Klíčia dosť pomaly, podobne ako paprika. Hotové priesady, ktoré by mali mať od 8 do 10 listov, vysadíme do polovice mája na hriadky, na vzdialenosť asi 80 až 100 centimetrov medzi riadkami a 30 – 35 centimetrov v rade. Rastliny sú mohutné a bohato sa rozkonárujú. U nás dorastajú do výšky jeden 1 až 1,5 metra a cez zimu vymrznú.

Machovke sa najlepšie darí pri teplote od 20 do 25 °C. Cez sezónu ich pravidelne zavlažujeme, ale neprelievame. Pre jednoduchší zber je vhodné rastliny priviazať ku kolíkom, aby sa neváľali. Plody zberáme, až vtedy, keď kalichy začínajú zasychať a keď sa ich farba zo svetlozelenej zmení na žltkastú až oranžovú. Je to asi 70 až 80 dní po sejbe. Zber začína asi v polovici júla. Treba však dávať pozor, lebo nezrelé plody sú jedovaté!

Zberáme postupne až do prvých mrazíkov. Z jednej rastliny môžeme získať až do 300 plodov. Pozberané plody aj s obalmi sa dajú skladovať niekoľko mesiacov. Pri izbovej teplote vydržia 30 – 45 dní.

EXOTICKÉ HROZIENKA

Sušené machovky nazývané tiež „exotické hrozienka“ alebo „Goldenberries”, “ Incan Berries”, majú veľmi vysoký obsah vitamínu C, vďaka ktorému stačí necelých 50 g sušených plodov k zabezpečeniu jeho dennej odporúčanej dávky. 100 g produktu približne pokryje dennú potrebu vitamínu A. Vďaka obsahu beta-karoténu priaznivo pôsobí na zrakové nervy.

Goldenberries sú rovnako považované za dobrý zdroj vitamínu P – rutínu. Rutín patrí do skupiny bioflavonoidov, rastlinných antioxidantov, ktoré pôsobia spoločne s vitamínom C priaznivo na obranyschopnosť organizmu, na posilnenie stien a pružnosť krvných vlásočníc, prevenciu srdcových chorôb a spomaľujú starnutie na bunkovej úrovni.

Goldenberries majú tiež zaujímavý obsah fosforu, železa a niektorých B vitamínov. Rovnako pozoruhodný je obsah bielkovín, ktoré tvoria 16 % energetickej hodnoty sušeného plodu. Vďaka svojim vlastnostiam sa Goldenberries radia medzi tzv. „superpotraviny“.

Goldenberries sú známe aj svojimi diuretickými účinkami. V tejto súvislosti sa pre svoj blahodarný vplyv na vylučovací systém a problémy s prostatou prirovnávajú k brusniciam. V tradičnej juhoamerickej kultúre sa rovnako používali na čistenie črevného traktu od parazitov. Celkovo napomáhajú k prečisteniu krvi a obličiek. Ich nízky glykemický index z nich robí bezpečnú sladkú pochúťku.

POUŽITIE SUŠENEJ MACHOVKY

Používajú sa na priamu konzumáciu ako výživná a chutná desiata alebo do ovocných a orechových zmesí. Sú výbornou surovinou na výrobu džemu – stačí plody približne na dve hodiny namočiť do vody tak, aby boli celé ponorené a potom ich s touto vodou rozmixovať a prípadne dosladiť medom. Vďaka obsahu pektínu zmes stuhne bez varenia.

Ľubica Sýkorová