Majstrovstvá sveta vo vysekávaní trstiny

Hoci si sekáči trstiny zvykli na drsné pracovné podmienky, organizátorom prvých svetových majstrovstiev v ručnom vysekávaní trstiny, ktoré sa uskutočnilo 23. marca v Bielom Blate, počasie bolo najväčšou prekážkou v realizácii tohto nového podujatia. Najprv ho v decembri pre snehovú metelicu museli odročiť a termín posunuli na začiatok jari. Očakávali pekné počasie, ale iba deň predtým zima znovu ukázala svoje zuby. Pršalo a silný severák, najväčší nepriateľ sekáčov, prenikal do kostí. Našťastie do rána prestalo pršať a aj vietor stíchol, takže v sobotu bol slnečný, opravdivý jarný deň, ideálny pre prácu.

Turistická organizácia Bieleho Blata – podľa slov predsedu Istvána Pozsára – zorganizovala toto podujatie s cieľom zachovať pred zabudnutím starobylý spôsob vysekávania trstiny, ktorým si v minulosti na život zarábal, a aj dodnes si zarába veľký počet Bieloblatčanov. V poslednom období je však aj táto práca mechanizovaná a ručné vysekávanie trstiny postupne zaniká. Ďalším cieľom tohto podujatia je prezentácia trstiny ako ekologicky zdravého termoizolačného materiálu, ktorý sa čoraz viac uplatňuje v stavebníctve.

Svetoví majstri vo vysekávaní trstiny: (stoja zľava) Marton Kurunci a Janko Hrubík, (v drepe zľava) Dejan Dvorski, Zlatko Sojak, Pavel a Zlatko Haníkovci. Blahoželali im minister Goran Knežević a István Pozsár.

Na podujatí sa zhromaždilo vyše 30 sekáčov z Bieleho Blata, Mužlje, Utrine, Nového Bečeja a Gospođiniec. Domáci ich privítali s trochu zabudnutou vojvodinskou špecialitou – masťovým a paprikovým chlebom. Potom všetci spolu – s nimi aj novinári a nepočetní zvedavci – vystúpili na vlečku a traktor ich po hrboľatej poľnej ceste zaviezol do chotára. Mohutný stroj širokými kolesami roztláčal rozmočené bieloblatské blato a horko-ťažko zdolával hlboké koľaje. Vlečka sa ako na ľade šmýkala vľavo-vpravo, a tak viac ako dva kilometre. Bieloblatskí traktoristi sú však zvyknutí na také podmienky a účastníkov bezpečne zaviezli do cieľa.

Nasleduje preskakovanie garádu a 300-metrová prechádzka násypom melioračného kanálu, ktorý je našťastie obrastený trávou. Konečne parcela s trstinou. Členovia poroty, skúsení bieloblatskí trstinári Pavel Ďuríček, Erne Ladvanský a Đuro Čonka rozmiestňujú mužstvá na pretekárskej dráhe. Za ten čas si pretekári ostria náčinie. Väčšina sa rozhodla vysekávať trstinárskymi kosičkami, tzv. vágovami, avšak niektorí cezpoľní hostia si priniesli kosák, buď ten obyčajný, štandardný, s malou rúčkou, alebo ten trochu prispôsobený, s dlhým poriskom, ktorým sa vraj ľahšie robí. Fero Straka, veterán bieloblatského trstinárstva, však mieni, že vágov je predsa len vhodnejší na túto prácu, lebo umožňuje vysekávať trstinu aj vo vode, pokým kosák na mokrom teréne trstinu vytrhne aj s koreňom, čo nie je dobre. Akokoľvek, všetci účastníci, medzi nimi aj dvaja najstarší – 75-ročný Martin Haník a o dva roky starší Antál Dvorski rovnako šikovne vysekávajú, odstraňujú burinu, ukladajú trstinu do snopov, viažu a vynášajú na koniec… Na ich prácu sa prišiel pozrieť aj pokrajinský tajomník pre hospodárstvo Miroslav Vasin, ktorý vyjadril presvedčenie, že z tohto podujatia by sa dala urobiť rovnaká turistická atrakcia, akou je Kosenie na Rajci.

Porota to nemala ľahké

Keď ženci trstiny nasekajú päť snopov, nasleduje oddych a raňajky. Opravdivé trstinárske. Na jedálnom lístku – údená slaninka, nie síce tá hrubá na päť prstov, aká sa jedávala skôr, ale trochu „modernejšia“, prerastená mäsom, oškvarky, klobása, hurky, matejok, krumple varené v kožke, varené vajcia, syr, cibuľa… Nechýbalo ani domácej pálenky, ktorá vraj vždy pomáhala sekáčom, keď sa chceli zohriať. Občerstvenie dalo novú silu robotníkom, ktorí po 2,5-hodinovej práci vykonali zadanú úlohu: nasekali každý 15 snopov a poskladali ich do rákášu, či halhy, ako trstinári nazývajú hŕbky naukladaných snopov.

Porota hodnotila objem snopov, ktorý podľa trstinárskych štandardov má byť 100 až 105 cm. Všímali si aj nakoľko sú snopy pevné, čiže husté, a v akej miere obsahujú pozostatky iných rastlín, ktoré rastú pomedzi trstinu (žiaduce je, aby ich bolo čím menej), ako aj upravenosť, čiže čistotu strniska. K tomu hodnotili ešte aj originálnosť a dekoráciu raňajok. A skutočne to nemali ľahké, lebo vraj všetci robili na výbornú. Keďže prvý majster sveta v tejto disciplíne predsa však musel byť vyhlásený, víťazom sa stalo mužstvo, ktoré tvorili Marton Kurunci a Janko Hrubík. Pavel a Zlatko Haníkovci obsadili druhé miesto a Dejan Dvorski a Zlatko Sojak tretie – všetci z Bieleho Blata. Víťazné poháre im v sieni kultúrneho domu odovzdal minister poľnohospodárstva Goran Knežević.

V. Hudec