Cestovanie niekedy vie spôsobiť viac trpkého ako dobrého pocitu. Aj tie akože rutinné cesty – odchody do práce sa vedia zmeniť na „nočné mory“. Veľmi sa náhlime, na „autoceste“ narazíme na kilometrovú kolónu áut, „gúžvu“ na cestách, čo zvyšuje nervozitu. Pri dlhom cestovaní si treba dopriať aj oddych očiam, vystrieť nohy, aby nám to vyfúkalo z hlavy.
Jasná vec, že si treba dopriať oddychu pri jazdení, lebo aj najmenšia chyba môže nás stáť draho. A tak aj tieto omyly pri vyjadrovaní naštrbujú jazykovú zložku. Prípad podstatného mena „gúžva“ sme už rozoberali, hoci nie je od veci znova spomenúť, že v slovenčine nie je „gúžva“, čo máme zo srbského gužva, ale tomuto zodpovedajú slová stisk, tlačenica.
„Autocesta“ tiež v slovenčine neexistuje, ide o doslovný preklad srbského podstatného mena autoput. V zásobe spisovnej slovenčiny sa na označenie cesty či širokej komunikácie s mimoúrovňovými križovatkami na diaľkovú automobilovú dopravu majú použiť podstatné mená: diaľnica alebo autostráda.
Jednoduchšie pre nás vojvodinských Slovákov je povedať „parking“, vraj tomu všetci porozumejú. Miesto označené dopravnou značkou, na ktorej je veľké „P“, je parkovisko. Prídavné meno pre miesto určené na parkovanie, súvisiace s parkovaním, je parkovací: parkovacia plocha, parkovacie predpisy, parkovacie svetlá.