Návštevnosť prevýšila očakávania

18.feb 2020

Návštevnosť prevýšila očakávania

NA SIEDMOM FESTIVALE KLOBÁS A DOMÁCEJ PÁLENKY V BIELOM BLATE

Na vchode do dediny hostí vítal Janko

 

Uplynulý víkend na týchto vojvodinských grážoch bol v znamení jej veličenstva klobásy. Po Klobása feste v Báčskom Petrovci húfy milovníkov tejto špeciality, ale aj dobrej zábavy náhlili do Bieleho Blata na siedme v poradí podujatie Festivál klobás a domácej pálenky Bieloblatská klobása.

Bolo však potrebné mnoho trpezlivosti, aby sa vôbec dostali do dediny a potom aj našli miesto na parkovanie auta. Z tých dôvodov mnohí autá nechali na 2 – 3 km od dediny a využili výnimočne pekné počasie na prechádzku. Návštevnosť prevýšila všetky očakávania organizátorov. Podľa voľných odhadov Biele Blato, dedinka počítajúca necelých 1000 obyvateľov v minulú nedeľu do svojej náruče prijala a uhostila 10 000 až 15 000, a možno aj trochu viac návštevníkov, milovníkov klobás a iných údenín z domáckej výroby a milovníkov dobrej zábavy.

Ústredným podujatím bola súťaž o najlepšiu klobásu. Zúčastnilo sa jej 46 mužstiev, hlavne z Vojvodiny, ale aj z Maďarska a Rumunska. Ich úlohou bolo vyrobiť klobásu podľa vlastného receptu a sviežu a upečenú predložiť posudzovacej komisii v zložení: Stanislav Dierčan zo

Víťazi (v drepe) s porotou a organizátormi

Šídu, Miroslav Medurić z Turije, Laszlo Huszka zo Zreňaninu, Michal Spevák z Báčskeho Petrovca a Milica Dalja zo Zreňanina.

Klobásy boli rôzne, avšak viac ako polovicu sme už na prvý pohľad eliminovali, lebo nezodpovedali štandardom, čiže boli mäkké, teda nedostatočne nadiate“, povedal nám S. Dierčan. „Nuž a chute sú rôzne a každý si robí podľa toho, ako si zvykol. Ľudia skúšajú všeličo a tak v jednej klobáse akoby som pocítil aj chuť vanilky. Víťazná klobása bola mletá na 10 mm riečici a bola veľmi kompaktná. Druhé dve boli mleté na osmičke, ale tiež kompaktné. Vo všetkých troch bolo cítiť aj rascu (čo v minulých rokoch pre porotu bolo negatívum, pozn. vlh). Konečne všetky boli mierne štipľavé.

Domček zo slaniny prikrytý klobásovou škrídlicou – najkrajšia dekorácia poslúženia

V súlade so svojimi postrehmi porota tretiu cenu udelila klobáse, ktorú vyrobil tím z Nového Sadu pod názvom Frižider. Druhú cenu získala klobása PP Mrgić z Perlezu a za najlepšiu porota vyhlásila klobásu Farmy Horvát, majiteľa Karola Horváta z Báčskeho Petrovca. Cenu za najkrajšiu dekoráciu poslúženia dostalo mužstvo Martines z Rumunska, najorganizovanejšie bolo mužstvo Pančevac z Pančeva, najčistejší stánok malo mužstvo Bećari z Mužlje a najkreatívnejšie bolo mužstvo Bulgari z Bešenove v Rumunsku. Osobitné uznanie pre fair play dostali mužstvá Sriemska klobasiáda zo Šídu a Klub Tisa 63 z Nového Bečeja, ktorí vystúpili revuálne preto, že ich členovia boli členmi odbornej poroty.

Svojimi rybacími klobásami pozornosť upútal aj Bieloblatčan Ján Sládeček

Komisia, ktorá hodnotila domácu pálenku konštatovala, že ponuknuté vzorky pálenky boli vysokej kvality takže spomedzi 150 vzoriek vyše polovica získali buď zlatú, striebornú, alebo bronzovú medailu. Za najlepšiu porota vyhlásila hruškovicu viljamovku Marka Đurića z Pančeva. Druhé miesto obsadil Nandór Kovácz z Mužlje s hroznovou pálenkou a tretie miesto získala hruškovica, ktorú vypálil Kristián Levai, tiež z Mužlje.

Inak organizátor toho roku úplne zmenil koncepciu podujatia. Zabezpečil omnoho väčší stan pre účastníkov súťaže a program. K tomu predajnú výstavu presídlili mimo najužšieho stredu dediny, a tak eliminovali stisk, ktorý v minulých rokoch predstavoval veľký problém. Pripravili aj bohatý kultúrno-umelecký program, v ktorom účinkovali žiaci základnej školy a kultúrno-umelecké spolky z okolia.

Veľmi sme spokojní ako nám to dopadlo. Postavili sme si však vysoké štandardy, ktoré nás zaväzujú aby sme ich dodržali aj dobudúcna“ povedal nám predseda bieloblatského MS a predseda organizačného výboru Miroslav Markuš. „Najväčší problém, ktorému sa už narok budeme musieť inak venovať je veľký počet automobilov. Na vchod do dediny sa zaveľa čakalo, čo mnohých prinútilo, aby sa obrátili a odišli preč. Je mi to ľúto. Žiaľ, máme iba tú jednu cestu, ktorou sa aj prichádza aj odchádza z dediny. Avšak, napriek všetkému v dedine sme prijali vyše 15 000 ľudí a za každú pochvalu je, že všetko prešlo bez žiadnych incidentov.

Spokojní boli aj účastníci, či návštevníci. Výrobca klobás Samuel Kuštra z Kulpína s rodinou pravidelne prichádza do Bieleho Blata, lebo sa tu príjemne cíti. Súťažili, ale aj predávali vlastné výrobky a za krátky čas vypredali všetko, čo priniesli. Aj Ján Bobor z Padiny, ktorý prišiel prvý krát sa vraj so spoločnosťou pekne bavil, takže určite prídu aj na rok. Aj oni, okrem toho, že súťažili predávali tzv. banátsky kulen. Keď sme sa ho opýtali aký je rozdiel medzi banátskym a petrovským iba sa usmial „Kulen je kulen bez ohľadu odkiaľ je. Každý je dobrý“

Bohatá ponuka údenín z mangulice

Osobitnou zložkou podujatia bola tá komerčná časť, čiže predajná výstava, na ktorej každý mohol prísť na svoje. Núkali sa, ale veru aj predávali klobásy a údeniny z obyčajného bravčového mäsa, tiež z mäsa mangulice bez holesteróla, rybacie a konské klobásy, ako aj klobásy obsahujúce kozie mäso. Na kúpu oškvarkov sa čakalo v rade… Ale, neponúkali sa iba údeniny. Záujemci si mohli kúpiť aj koláčiky, torty, rôzne druhy syrov, vína, a iné nápoje, ručné práce, remeselnícke výrobky, med… Opravdivý jarmok. Vraj bezmála 300 výstavných stánkov.

Inak toto podujatie mesto Zreňanin vyhlásilo za podujatie osobitného významu pre mesto a v súlade s tým do organizácie zapojili všetky potrebné kapacity verejných podnikov a priamymi organizátormi boli Združenie kuchárov ochotníkov, MS Biele Blato a Turistická organizácia mesta Zreňanin.

 

 

V. HUDEC
V. HUDEC

VLADIMÍR HUDEC (1957) S Hlasom ľudu začal spolupracovať roku 1979. Prvý príspevok zverejnil v mládežníckom časopise Vzlet. V Hlase ľudu sa zamestnal roku 1988 ako novinár – dopisovateľ a na tom pracovnom mieste zotrváva aj v súčasnosti. Pravidelne sleduje a píše o udalostiach a živote v rodnej Hajdušici, ako aj o spoločensko-politickom a hospodárskom živote v obci Plandište. V sledovaní života v banátskych slovenských osadách sa zameriava na podmienky žitia, čiže komunálnu problematiku, ale sleduje aj (poľno) hospodársky, kultúrny, cirkevný, športový a vôbec spoločenský život. Kontakt: hudec@hl.rs