Veta „Vojvodina je nedeliteľnou časťou Srbska.“ je na prvý pohľad správna. Akože správna. Je tam slovo, ktoré vyvracia tvrdenie, a samým tým sa prieči skutočnosti. Avšak keby sme vetu sformulovali takto: „Vojvodina je neoddeliteľnou časťou Srbska.“, vtedy dosiahneme ten správny význam. A tu nám je cieľom upozorniť na významový rozdiel prídavných mien nedeliteľný a neoddeliteľný, ktorý nemôžeme hodnotiť ako rovnoznačné, aj napriek tomu, že majú rovnaký základ deliť a že sú formálne, zvukovo, a významovo blízke. Prídavným menom nedeliteľný označujeme: ktoré nemožno (roz)deliť: nedeliteľný celok. V právnickej oblasti sa vyskytujú termíny nedeliteľný záväzok, nedeliteľná právomoc, vo finančnej oblasti zase nedeliteľný fond. Príslovka znie nedeliteľne a podstatné meno nedeliteľnosť. Význam prídavného mena neoddeliteľný je takýto: ktorý sa nedá, nemá oddeliť (od daného celku); neodlučiteľný: neoddeliteľná časť celku. Napríklad obsah a forma sú neoddeliteľné. Príslovka znie neoddeliteľne a podstatné meno neoddeliteľnosť.
Ako vidieť, aj napriek takmer významovej a zvukovej zhode významy sú predsa len zreteľne odlišné. Rovnaký prípad je aj s prídavnými menami deliteľný a oddeliteľný, pri ktorých rozdiel vyplýva z rozličného významu slovies: deliť niečo a oddeliť niečo od niečoho. Aj tieto prídavné mená, rovnako ako ich negácie, sú odvodené príponou -teľný. Deliteľný je ktorý sa dá deliť: číslo je deliteľné dvoma. Podstatné meno je deliteľnosť. Neoddeliteľný je opak – nedá sa a ani nemá rozdeliť, pokým oddeliteľný je zase taký, ktorý možno od príslušného celku oddeliť.
Anna Horvátová