KNIHY
CESTOPISNÉ REPORTÁŽE MIROSLAVA DEMÁKA
(Miroslav Demák: Magnólia z diamantovej hory. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2013. Edícia Spectator, zv. 9)
Kniha vie zaujať aj obalom. Pútavým alebo menej pútavým. Ale vo väčšine prípadov práve obal priláka. Hovorí sa, nesúď knihu podľa obalu, i keď ten prvý dojem viac-menej preváži. Taký prípad bol aj pri knihe so zaujímavým obalom, ktorá nedávno vyšla v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci a ktorá prináša reportáže z európskych metropol, ale aj z ďalekých orientálnych ázijských krajín či odľahlej Austrálie. Zostavovateľom výberu z publicistickej tvorby Miroslava Demáka je Oto Filip. Pätnásť reportáží tohto autora – predtým uverejnených v Hlase ľudu, Ľudovom kalendári alebo najnovšie v Pazovskom kalendári – zhrnul do knihy s názvom Magnólia z diamantovej hory, a tým vlastne urobil dobrý skutok, lebo čitateľskej verejnosti znovu sprístupnil niektoré pomaly buď zabudnuté alebo pre tých mladších či v strednom veku čitateľov možno aj neznáme a hodné povšimnutia reportáže. A keďže jedna fotografia hovorí viac než tisíc slov, každá reportáž je podložená aj fotografiami.
Prvou reportážou v knihe je Klenotnica európskeho umenia. Vznikla v dávnom roku 1973, teda v zlatých časoch, ktoré žičili cestovateľom a oni im ako odmenu prinášali vynikajúce diela. Je z talianskej Florencie, ktorá je v autorových očiach „nad iné talianske mestá ušľachtilejšia, má, ako to zrejme chcú staré histórie a verejné mienky prítomných, svoj počiatok od Rimanov“.
Peking a Čína nelákali azda nikdy tak turistov, ako exotické krajiny či prímorské mestá, čo však nie je prípad s autorom ďalšej reportáže Jedna noc v Pekingu, ktorá vznikla v roku 1985. Mesto, ktoré vyrastalo z popola prináša autorove zážitky v Kórei a meste Pchjongjang, ako aj spomienky na Kórejčanov. Okrem toho, že každého zaujme titulok, mňa zaujala aj táto priam ohromujúca stať: „Prechádzame popri pomníku kórejského ľudu a popri obrovskej slávobráne. Vidno, že sú oba pomníky novšieho dáta. Všímam si dokonca, že aj všetky domy lemujúce cestu sú pomerne nové. Hovorím to aj svojim hostiteľom, ktorí mi to hneď jasne vysvetľujú. S nemalou dávkou hrdosti hovoria, že je to všetko vybudované po kórejskej vojne v rokoch 1950 až 1953. „Všetko?“ pýtam sa, lebo pred príchodom do Pchjongjangu som si rozmery vojnového búrania v tejto krajine nevedel ani predstaviť. Odpoveď je ohurujúca, lebo z predvojnového Pchjongjangu, ktorý mal vtedy 800-tisíc obyvateľov, zostali celé iba tri budovy, ktoré dnes stoja ako neoceniteľné historické pamiatky.“
Hmly nad Diamantovou horou je tiež reportáž z Ďalekého východu, keď navštívil pohorie Kumgangsan; dozvedáme sa, že to v preklade znamená Diamantová hora. Pri reportáži Význam jedného odznaku je pútavý podpis pod fotografiou: „V Diamantových horách som si naozaj užil. Rastú tam aj magnólie (kórejsky mongran), ktorých kvet je národným kvetom. Svojim hostiteľom som napísal malú báseň o kvete. Za to som dostal odznak, ktorý mi závideli všetci cudzinci.“ A tu prichádzame aj na stopu, odkiaľ taký zvláštny názov knihy Magnólia z diamantovej hory.
Svojich čitateľov si určite nájdu aj ďalšie reportáže: Zachovať si vlastnú identitu; Ňaňa Marica a 75 Strešniakovcov; Ach, ten jazyk!; Atrament, krv rétoriky; V Čabe, Na jarmoku; Mince v Šaitanovej stope; Ravenna – východ na západe; V dvoch chrámoch s menom svätej Anastázie; S Forgáčovcami vo vinohradoch pri Bordeauxe, avšak tie s orientálnou vôňou majú aj svojráznu orientálnu príťažlivosť. Hoci aj reportáž Efez v dejinách kresťanstva patrí medzi tie lepšie v knihe.
Prozaik, básnik, novinár a vydavateľ Miroslav Demák, ba dokladáme, aj hlasľudovec, má ľahké pero, a perfektne vie na papier preniesť zážitky a impresie, a tak čitateľom priniesť kúsok z nezvyčajných miest, ktoré ako náruživý cestovateľ navštívil. Z malej knihy sa dozvedáme skutočne mnohé zaujímavosti z rôznych krajín sveta.
A. Horvátová