Z minulosti, súčasnosti a budúcnosti

15.okt 2013

Z minulosti, súčasnosti a budúcnosti

SRBSKO-SLOVENSKÉ VZŤAHY

Účastníci medzinárodnej konferencie v Trnave

Účastníci medzinárodnej konferencie v Trnave

MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA V TRNAVE

Trnava je na Slovensku jedným z najdôležitejších centier rímskokatolíckej cirkvi. Stojí tam množstvo jej kostolov a na základe toho dostala prezývku Malý Rím. A práve tam, v Malom Ríme, v tomto malebnom slovenskom mestečku, sa 4. októbra tohto roku konala Druhá medzinárodná konferencia o srbsko-slovenských stykoch a vzťahoch, pod názvom Srbsko-slovenské vzťahy – z minulosti, súčasnosti a budúcnosti.

Konferenciu organizoval Spolok Srbov na Slovensku v spolupráci s Fakultou zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, pod záštitou Veľvyslanectva Srbska na Slovensku a rektora Trnavskej univerzity. Konferenciu finančne podporil Úrad slovenskej vlády pre kultúru národnostných menšín a Úrad pre spoluprácu so Srbmi v regióne a Ministerstvo kultúry a informovania zo Srbska.

Po oficiálnych pozdravoch prítomných zo strany verejných činiteľov konferenciu otvoril predseda Spolku Srbov na Slovensku Stane Ribič. Na samotnom začiatku zasadania bola malá slávnosť, na ktorej predseda tohto spolku udelil ďakovné medaily prof. Dr. Ljubivojovi Cerovićovi a slovenskému ministrovi školstva Dušanovi Čaplovičovi za príspevok srbsko-slovenskému bratstvu.

Na konferencii svoje práce prezentovali: Dr. Ljubivoje Cerović (Srbi u Komoranu i Trnavi), prof. na dôchodku Dr. Goran Vasin (Liberali, crkva i srpsko-slovačke veze 1860 – 1896), akademik Ján Jankovič (Slovenská pocta srbskému drakovi), Dr. Bohumil Chmelík (Srbské obdobie sochára Jána Koniarka), Dr. Nebojša Kuzmanović (Srpsko-slovačka književna prožimanja), Dr. Slobodan Bjelica (Vojvođanski radikali i Slovaci 1918 – 1929), Dr. Saša Marković (U potrazi za političkim idejama Jana Buljika), Dr. Dejan Mikavica (Serbs and Slovaks in the political activity of the Serb liberals in Hungary), Dr. Samuel Jovankovič (Minulosť Srbov v učebniciach dejepisu pre stredné školy), Dr. Maroš Melichárek (Možnosti výskumu srbských dejín v slovenskom akademickom prostredí), Pera Lastić (Prošlost i perspektive srpsko-slovačke /  slovačko-srpske saradnje) a Mgr. Matea Bucalo (Sociálna integrácia Srbov žijúcich na Slovensku).

Na srbskom historickom cintoríne vo Veľkom Mederi

Na srbskom historickom cintoríne vo Veľkom Mederi

Počas konferencie sa viedli diskusie o referátoch a je zaujímavé, že pritom najväčšiu pozornosť vyvolala práca slovenského pedagóga Samuela Jovankoviča, ktorý analyzoval učebnice dejepisu pre stredné školy na Slovensku, a pritom uviedol údaje, koľkokrát sa v nich spomínajú Srbi a koľko je tam srbských toponým. Ten počet je nie veľký, ale to, čím Samuel Jovankovič upozornil na seba ako priateľa srbského národa, je skutočnosť, že ako recenzent učebníc dejepisu pre slovenské stredné školy znemožnil, aby sa srbský vlastenec Gavrilo Princip zobrazil ako terorista, a tým znemožnil germánskych revizionistických historikov, aby z obete urobili zločinca a aby srbský národ obvinili za začatie Veľkej vojny.

Účastníci konferencie počas jej priebehu navštívili aj srbský historický cintorín v meste Nagymegyer (dnes Veľký Meder), kde je pochovaných 5 500 Srbov, ktorí zomreli na chorobu, alebo boli zavraždení od rakúsko-uhorskej moci počas prvej svetovej vojny. Totiž v tom meste v období rokov 1914 – 1918 sa nachádzal veľký tábor pre srbských, ruských a talianskych vojakov a civilistov. Dodnes zostal zachovaný len srbský cintorín, ruský a taliansky je zdevastovaný a premiestnený. Pri tej príležitosti vence na pamätník srbských mučeníkov položili primátor mesta Veľký Meder Alexander Néveri a členovia srbskej delegácie, v čele ktorej boli Stane Ribič a Dr. Nebojša Kuzmanović.

Toto bola už druhá konferencia o srbsko-slovenských vzťahoch, ktorá prebiehala na Slovensku. Jedným z jej výsledkov bude aj zborník prác účastníkov, ktorý vyjde tlačou do konca tohto roku. A v poďakovaní vládam Slovenska a Srbska Stane Ribič avizoval tretiu konferenciu o srbsko-slovenských vzťahoch na budúci rok, na ktorej budú prezentované nové referáty o stykoch dvoch bratských národov.

Nebojša Kuzmanović

Snímky: z albumu N. K.

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs