Nole nacionale už aj s parížskym úlovkom

NOVAK ÐOKOVIĆ ZÍSKAL VYTÚŽENÚ TROFEJ

„Miláčik, páči sa ti tenis?“, opýtala sa lovkyňa na tenisové talenty Jelena Genčićová v roku 1991 v športovom letnom kempe na Kopaoniku malého chlapčeka, všímajúc si ako sa dva dni túžobne pozerá z druhej strany ohrady na školákov s raketami.  Vtedy štvorročný Novak Ðoković odpovedal súhlasom. „Tak ťa zajtra rada uvidím na tréningu.“ Budúci šampión sa deň neskoršie zjavil na kurtoch ako prvý.

Bývalá trénerka Moniky Selešovej, Gorana Ivaniševiča, Mimi Jaušovcovej a Ivy Majolijovej už v prvých Noleho krokoch tušila, že ide o talent svetových rozmerov. „Hoci športový talent zdedil od otca Srđana lyžiara a matky Dijany, ktorá je absolventkou fakulty telesnej výchovy, v prvých rokoch Novaka inšpirovala Monika Selešová. Tak Monika, ako aj Novak mi v ich útlom veku na otázku čo chcú byť odpovedali rovnako – že chcú byť najúspešnejší tenisti na svete,“ rozprávala s nadšením o jej zverencoch Genčićová.

„Hovorila som mu, aby bez ohľadu na počasie vždy hral na otvorenom kurte, aby si na dvorec zvykal. Poslúchol ma. Povzbudzovala som ho pri úderoch –  je to dobré, ale poďme sa pousilovať, aby to bolo dokonalé. Keďže sme obaja perfekcionisti nepadalo nám to ťažko,“ vedela o Novakovi rozprávať do posledných chvíľ života Jelena Genčićová. „Keď prerástol prostredie, poslala som ho ako dvanásťročného na trojmesačné cibrenie do Mníchova Nikolovi Pilićovi.“

Novaka v roku 1999 podporovali iba rodičia, oporu v tenisovom zväze nemal, v tom čase ani sponzorov. Bomby padali na Belehrad. Novak preto často s Anou Ivanovićovou namiesto na dvorcoch trénoval vo vyprázdnených plaveckých bazénoch. „Cesta do Mníchova za Pilićom mala v tom čase aj ďalšie dobré strany, Novak sa rýchlo osamostatnil,“ spomína na ťažké obdobie Novakova matka Dijana.

„Vyrastal som cez najťažšie obdobie môjho štátu, rinčali zbrane, mlčali aj športové múzy. Moji rodičia neboli bohatí. Otec Srđan neraz hazardoval všetko čo má, on mi v tom čase o tom ani nerozprával,“ s trpkosťou spomína Novak na neraz donkichotovské boje Ðokovićovcov. Otec mu požičiaval peniaze za úroky od jedného novozbohatlíka, aby vracal dlh druhému, takisto s úrokom. Aj taká bola realita v deväťdesiatich rokoch. Risk sa ale stal ziskom. Ako dvadsaťročný už mal mladší Ðoković na konte zárobok 4.218.550 dolárov.

„To čo Novak dosiahol, to je sťaby sa bol vyšplhal na Mount Everest. V atletike, ak ste najlepší na sto metrov to však neznamená, ste najúspešnejší na svete, lebo je tu ešte rad disciplín. Opýtajte sa koľko ľudí na svete hrá tenis a koľko z nich má túžbu stať sa svetovou jednotkou. Keď Messi zohrá slabšie, je tu ďalší spoluhráč, ktorý vedie Barcelonu k výhre, v tenise je človek na dvorci sám,“ chváli Novaka Nikola Pilić.

Svetovú tenisovú jednotku mnohé srbské médiá ešte pred niekoľkými rokmi vyhlásili za najlepšieho srbského športovca všetkých čias. Obyvatelia Srbska zbožňujú kolektívne športy. Úspech Novaka Ðokovića a spol.  v Davisovom poháre 2010 temperamentní južania oceňujú viacnásobne. „Na ceste do triumfu v DC Novakovi museli zablahoželať i hráči z krajín, z ktorých niektoré majú viac registrovaných tenistov, ako Srbsko futbalistov,“ písal Zoran Pavić v niekdajšom mesačníku Status. „Novak prichádzal na merania síl na Davisov pohár dva dni pred štartom prvého súboja, bez ohľadu na časový rozdiel a obetoval svoj zdravotný stav v prospech veľkého cieľu, zisku šalátovej misy,“ pokračuje Pavić. „Včas sa naučil, aby od nikoho nič neočakával a keď pomohol sebe prebojovať sa vo svojej práci na vrchol, nesebecky pomáhal iným,“ uzavrel Pavić v časopise, ktorý Noleho postup na ATP rebríčku ešte v roku 2006 vyhlásil za najväčší športový skok – zo 78. na 16. miesto na svete.

[blockquote style=“1″] „Return má Novak najlepší na svete. Servis, bekhend a paralely sú jeho značkou, ale i ďalšie údery sú mu výnimočné, Slovom, Ðoković je dnes inteligentný gladiátor“ povedal tenisový odborník Radmilo Armenulić, Obradovićov predchodca.[/blockquote]

Vynikajúci tenista s obrovskou sebadôverou a mentálnou silou, k tomu slušne vychovaný mladík, šoumen s raketou a bez nej, ľahko sa stal obľúbencom aj v krajinách bývalej Juhoslávie. V roku 2007 po triumfe v Montreale kanadský moderátor omylom povedal, že vyhral Ðoković z Chorvátska. Nole sa nenahneval sa a na nepríjemne vzniknutú situáciu odpovedal so šarmom „Don’t worry, I’m not mad, it’s the same thing.“

Srbské médiá často citujú i istého francúzskeho novinára, ktorý už  v 2007.  roku povedal o Novakovi, že je „najrôznorodejší hráč na svete, že podobne úspešne hrá kratšie a dlhšie merania síl a rovnako dobre získava tak rýchle body forhendom, ako čo má trpezlivosť čakať správny moment v hre o dlhšie získaný bod.“ Srbskí tenisoví odborníci tvrdia, že je Nole nacionale rýchlejší, precíznejší, čerstvejší a koncentrovanejší od svojich súperov, čo mu prináša výhodu v takmer každom súboji.

[blockquote style=“1″]Skúste zamyslieť seba ako sa zrazu nachádzate na diaľnici na ktorej sa veľkou rýchlosťou blíži z opačnej strany automobil, ktorý je od vás vzdialení iba dvadsať metrov. Nuž, v takej situácii sa nachádza tenista, Novak je jedným z nich,“ píše Dr. Nenad Vukmirović.[/blockquote]

Akú osobnosť Srbsko má je možno najlepšie presvedčiť sa vo svete. Novinár Dragoljub Žarković, šéfredaktor týždenníka Vreme, ocitol sa pred niekoľkými rokmi na zraze mediálnych expertov v Indii: „Márne som taxikárovi v  Hajdarábáde vysvetľoval odkiaľ som. Nepomáhali mi slovká Srbsko, a veru ani Juhoslávia či Tito. Potom som sa spamätal na magické slová – Novak Ðoković a na šoférovi som si najprv všimol úsmev od ucha po ucho a potom aj úctu.“

                                                                             Ján Špringeľ