Nová industrializácia

SEDEM DNÍ

Samé cudzie slová: dialóg, normalizácia, asociácia, dátum, rekonštrukcia, biznis, reindustrializácia… A v nich takmer celý život občanov Srbska: nádej, dôvera, sklamanie, očakávanie…

V tomto týždni udalosti zhustli a nadobudli spád. Siedme kolo bruselského dialógu Belehradu a Prištiny, rokovania s nemeckou parlamentnou delegáciou, návšteva Štefana Füleho – s úsmevom, ale bez bližšieho vyjadrenia o dátume…

Téma rekonštrukcie vlády sa strieda ako na pretekoch, s predpoveďou mimoriadnych volieb. O rekonštrukcii už asi všetci – od politikov, cez samozvaných vševedov, po vážnych analytikov – povedali všetko, čo mali. Jedni by ju radi videli, druhí by ju radšej odročili, tretí by sa jej najradšej zriekli. Avšak ani jedni, ani druhí, ani tretí o rekonštrukcii nerozhodujú. Vie sa, kto rozhoduje, hoci sa obraz o vláde ako jednotnom tíme rovných zachováva naďalej.

Z takého obrazu najnovšie „vyskočil“ predseda Národného zhromaždenia a funkcionár Srbskej pokrokovej strany Nebojša Stefanović, keď pripustil, že by si predseda vlády a jeho prvý podpredseda mohli vymeniť miesta. Porozmýšľajte o tom… Sotvaže by sa dalo predpokladať, že mu taká poznámka len tak z mosta do prosta vyletela, jednoducho nevyzerá na to. Skôr by sa dalo povedať, že šlo o premyslený pilotný projekt, testovací balónik vyslaný na výzvedy. Nech si ľudia zvykajú…

Kto nechcel rozmýšľať o vláde, mohol sa nechať zasvätiť do tajov ekonomiky. Na tradičnom Biznis fóre na Kopaoniku sa hovorilo o aktuálnych ekonomických témach, no najväčšiu pozornosť, a to nielen odbornej verejnosti, vyvolal pre nás nový termín: reindustrializácia.

Ak vlaňajší „srbský Davos“ poznačila dilema, či v podmienkach ekonomickej krízy treba sporiť alebo naopak, podnecovať spotrebu, na tohtoročnom fóre za ciele ekonomickej politiky stanovili obnovenie priemyslu, štruktúrne reformy a podnetné opatrenia zamerané na oživenie hospodárstva, zvýšenie vývozu a investícií. Slovom, hľadá sa východisko z krízy pomocou reindustrializácie na nových základoch, s cieľom vytvoriť nové technologické zriadenie a zamerať sa na výrobu nových tovarov.

Pekne to znie, no je v tom háčik. Problém je v tom, že si taký model rozvoja vyžaduje veľké investície, predovšetkým do vedy, pričom zároveň predpokladá výmenu elít, zrieknutie finančno-špekulatívneho biznisu. Z druhej strany štrukturálne zmeny v priemysle by vytvorili nové pracovné príležitosti v nových priemyselných odvetviach, čo v našich podmienkach vysokej nezamestnanosti iste veľa znamená.

Osobitné miesto v plnení tejto herkulovskej úlohy patrí súkromnému úseku, lebo súkromná iniciatíva je najsilnejšia hybná sila. Tento úsek aj u nás najlepšie hospodári: v Srbsku vytvára polovicu novej hodnoty a tri štvrtiny profitu. Od štátu sa zasa očakáva len jedno: aby stanovil jasné pravidlá a vytvoril dobré podnikateľské prostredie. K tomu iste pomôže aj stratégia rozvoja priemyslu do roku 2020, ktorá bola schválená koncom roka 2011.

Jedno je isté: nášmu ministrovi financií a ekonomiky nechýbajú nápady.

Bez ohľadu na to, že vo svojom rezorte plní dve po trochu protikladné úlohy – z jednej strany má strážiť štátnu pokladnicu, z druhej strany je nútený dávať peniaze na podnecovanie hospodárstva – minister Dinkić sleduje diania vo svete a snaží sa uplatniť ich u nás. V tejto súvislosti treba povedať, že sa reindustrializáciou v USA intenzívne zamestnávali už v polovici minulého storočia, v Európskej únii pred niekoľkými rokmi. Ak tam pomohla, prečo by nemohla pomôcť aj nám? Sčasti aj preto, že Fiškálna rada nedávno znovu upozornila na nevyhnutnosť dôsledného uskutočňovania reforiem, ako aj na nebezpečenstvo z ďalšieho rastu verejného dlhu, ktorý toho času dosiahol 18,6 miliardy eur, čiže 65 percent národného dôchodku.

Anna Lazarevićová