Noviny ako svoje, ale predsa…

Petrovčania a Hlas ľudu

Už aj vrabce na streche v Petrovci vedia, že noviny Hlas ľudu v dávnom roku 1944 začali vychádzať v tejto osade vo víre druhej svetovej vojny. Určitým spôsobom nadväzovali na medzivojnovú Národnú jednotu a Dolnozemského Slováka, ktoré tiež vychádzali v tomto prostredí a trasovali publicistickú cestu a pestovali čitateľskú kultúru v Petrovci. Po štvrťstoročí rozletu a rozširovania obsahov redakcia novín Hlas ľudu a ustanovizeň, ktorá ich vydávala, sa presťahovali do Nového Sadu. Predsa Petrovčania i dodnes cítia, že sú to ich noviny. Svedčí o tom počet ich predplatiteľov, ktorý je najväčší práve v tomto prostredí. Je to zo 650 rodín, ktoré pravidelne z týždňa na týždeň sledujú správy, reportáže a iné informácie, ktoré prinášame na stranách týždenníka.

V poslednom čase i v tomto prostredí cítiť následky ťažkého životného údelu a nedostatok peňazí nielen pre tzv. luxus, ale i pre každodenné potreby, takže náklad neustále i v tomto prostredí, ako aj vo všetkých iných, kde sa Hlas ľudu predáva, klesá. Aj súpis z roku 2011 ukázal, že je tu iba 4 982 Slovákov, čo je takmer o desatinu menej ako pred 10 rokmi. Netreba zabudnúť aj rozmáhajúce sa elektronické médiá, ktoré sa orientujú na denné spravodajstvo. Dokonca aj dnešný konformistický charakter človeka ľahšie vpíja obsah očami či ušami ako sa bude namáhať čítať. K tomu aj silnejúca asimilácia a znižovanie národného povedomia si v tomto tiež berú svoj podiel.

V Petrovci aj Neslováci každý týždeň netrpezlivo čakajú kolportérov Hlasu ľudu – jednou z nich je aj Mara Adámeková

Keď ide o priamy styk s čitateľmi našich novín v Petrovci, ten máme každodenný, tak ako ich majú aj dvaja petrovskí kolportéri. Jeden z nich je Samuel Peťkovský, ktorý každý týždeň od našej distribučnej služby prevezme viac ako 320 výtlačkov a roznesie ich po dedine. Aj on nám potvrdil to, čo sme i sami v rozhovoroch s čitateľmi postrehli, že hoci cítia Hlas ľudu ako svoje noviny, zrejme vidia, že v poslednom čase sa viac pozornosti venúva iným prostrediam. Kolportér Peťkovský nám tvrdí, že po úmrtí členov starobných domácností v zozname škrtá jednotlivé adresy a na druhej strane mladé rodiny nemajú záujem odberať Hlas ľudu. Generálnou poznámkou čitateľov, hovorí náš kolportér, je, že im prekáža slabá kvalita farebných fotografií. Zvlášť pri skupinových fotografiách ani pri najväčšej námahe nevidia, kto na nich je.