NRSNM v roku jubilejnom

Národnostná rada je zastupiteľský orgán Slovákov, občanov Srbska, prostredníctvom ktorého príslušníci tejto národnostnej menšiny uplatňujú svoje práva v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma. Národnostná rada má charakter právnickej osoby, ktorý nadobúda zápisom do registra národnostných rád národnostných menšín, ktorý vedie ministerstvo zodpovedné za problematiku ľudských a menšinových práv. Predstavuje ju a zastupuje jej predseda, a keď ide o Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku – jej predsedníčka.

Voľby do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Spolkovej republike Juhoslávii sa uskutočnili 18. januára 2003 v Novom Sade a jej úlohou bolo už od samotného začiatku zachovávať, zveľaďovať a ochraňovať národnostné, náboženské, jazykové a kultúrne hodnoty a zvláštnosti slovenskej národnostnej menšiny v SRJ a neskoršie v súštátí Srbsko a Čierna Hora. Ustanovujúce zhromaždenie bolo 4. apríla 2003 v Starej Pazove, kde jej členovia za predsedníčku zvolili Annu Tomanovú-Makanovú. Je zrejmé, že NRSNM bola založená v nepriaznivých rokoch a že sa rozvíjala v dobe búrlivých politických zmien, ktoré v našom štáte boli časté a viedli k voľbám, k novým ústavám a všetko to následne ovplyvňovalo jej činnosť, keďže okrem tých ťažkostí musela zápasiť aj s nedostatkom miestností, techniky, kádrov a financií. Napriek všetkému však Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vytrvala a za desať rokov sa stala vyspelou inštitúciou a integrovala sa do kultúrnej a spoločenskej verejnosti a získavaním čoraz väčších kompetencií neustále rozširovala svoje pole pôsobenia.

Teda je to už celých desať rokov, ako NRSNM spolupracuje s lokálnymi samosprávami, kde deleguje svojich predstaviteľov do rady pre medzietnické vzťahy, zúčastňuje sa v spravovaní predškolských ustanovizní a základných škôl, schvaľuje učebnice, je zakladateľom alebo spoluzakladateľom NVU Hlas ľudu, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, prebrala časť zakladateľských práv nad Gymnáziom Jána Kollára v Petrovci, Galériou insitného umenia v Kovačici a Múzeom vojvodinských Slovákov. Obnovila činnosť Asociácie slovenských novinárov, spolupracuje s Asociáciou slovenských pedagógov, založila Aktív riaditeľov a Fond pre vydavateľskú činnosť v slovenskom jazyku Slovenské tlačené slovo… Jednoducho povedané prítomná je pri zakladaní celého radu združení, aktívov, ustanovizní, a to iba s jedným cieľom – mať čoraz viac odborníkov, ktorí budú prispievať k zachovaniu nášho povedomia, identity, kultúry a jazyka.

Jej kompetencie sa spresnili Zákonom o národnostných radách, ktorý bol schválený v roku 2009, keď bolo určené aj jej financovanie z republikového a pokrajinského rozpočtu. Pritom NRSNM časť financií neustále usmerňuje aj na adaptácie školských budov a miestností kultúrno-umeleckých spolkov a domov kultúry, finančne podporuje študentov, ktorí patria do skupiny deficitných kádrov, a pritom sa podieľa aj na poli edukácie – privádzajú odborníkov zo Slovenska, ktorí zaúčajú nielen vychovávateľov a učiteľov, ale aj novinárov, choreografov, divadelníkov, matrikárov atď. Rada podporuje aj umeleckú činnosť a všetky celomenšinové podujatia a jej doterajšia bohatá desaťročná činnosť je príkladom aj iným národnostným radám, ako treba pracovať.

Informačno-politický týždenník, ktorého zakladateľom je práve Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, neustále sleduje činnosť tejto najvýznamnejšej spoločenskej inštitúcie tunajších Slovákov a takmer v každom čísle sa nachádzajú informácie o jej práci a akciách. Pritom s osobitným dôrazom sleduje nielen jej pravidelné zasadnutia, ale aj zasadnutia jej štyroch výborov: pre vzdelávanie, kultúru, informovanie a pre úradné používanie jazyka a písma.

A vôkol nás sa nedejú iba pekné veci, ale občas treba reagovať aj na tie, ktoré sa vzťahujú na porušenie práv príslušníkov našej menšiny. Tak napríklad 4. februára 2013 Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny reagovala, keď neznámi páchatelia rozbili tabuľu Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika v Novom Sade. Ostro odsúdila ten čin a vyzvala kompetentné orgány, aby konkrétne vandalské počínanie vyšetrili, odhalili páchateľa, resp. páchateľov a zabránili podobným útokom zameraným na porušovanie práv príslušníkov národnostných menšín.

S podobným zámerom bolo 13. septembra 2013 (na základe uzáverov zo zasadnutia Národnostnej rady) médiám z ústredia NRSNM zaslané reagovanie Národnostnej rady a slovenských novinárskych združení v súvislosti s aktuálnou situáciou vo Verejnom servise RUV-RTV. Šlo o list, ktorý bol v srbčine rozoslaný na adresy prezidenta RS, premiéra a vicepremiéra RS, pokrajinskej vlády a zhromaždenia, republikového a pokrajinského ombudsmana, Kancelárie pre ľudské a menšinové práva, Európskej kancelárie v Srbsku, koordinácie národnostných rád a médií. V reagovaní bolo, okrem iného, uvedené: „Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Asociácia slovenských novinárov a Asociácia slovenských lokálnych médií apelujú na vládu Srbska, aby súrne našla spôsob, ako pomôcť Verejnému servisu Vojvodiny. Zlá finančná situácia, v ktorej sa zrušením predplatného ocitol pokrajinský verejný servis, je následkom dvojitých štandardov, ktoré republikové vedenie uplatňuje vo veci dvoch verejných servisov. Ohrozenosť existencie menšinových redakcií vedie k poklesu kvality informovania v jazykoch národnostných menšín a nakoniec povedie (v najhoršom prípade) aj k redukcii týchto programov, čo znamená priame porušovanie zdedených menšinových práv.“

Nešlo však pritom iba o deklaratívnu podporu, veď sa NRSNM viackrát predtým prejavila aj konkrétnou pomocou. Slávnostné podpisovanie zmlúv o ďalšej spolupráci medzi lokálnymi rozhlasmi a NRSNM bolo i 17. mája 2013 za prítomnosti čelných ľudí rozhlasových staníc Stará Pazova, Báč, Kysáč, Kovačica, Odžaci, Báčsky Petrovec, Šíd a Zreňanin. Rada totiž aj v tomto roku vyčlenila prostriedky vo svojom rozpočte na podporu a prácu slovenských novinárov v našich prostrediach a k úspechom treba priradiť aj podpísanie zmluvy o zabezpečení plynulého chodu pivnického festivalu, podpísanie zmluvy o realizácii prác na adaptácii a rekonštrukcii Pamätného domu Martina Jonáša v Kovačici…

Pravdaže, nemôžeme nespomenúť ani Slovenské národné slávnosti – oficiálny národný sviatok Slovákov v Srbsku. Hoci sa na ich organizácii spoločne podieľajú tri subjekty: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku a Obec Báčsky Petrovec, tohto roku v plnej miere prebiehali práve v znamení 10. výročia NRSNM.

Vo veľkej zasadačke Zhromaždenia APV v Novom Sade, v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností bolo slávnostné zasadnutie pri príležitosti 10. výročia NRSNM, kde sa stretli bývalí a aktuálni členovia NRSNM, spoločenskí dejatelia od štátnej po miestnu úroveň, hostia zo Slovenska, Maďarska, Poľska, ako i hostia z vojvodinského prostredia. V rámci neho predsedníčka Anna Tomanová-Makanová zhodnotila uplynulé desaťročie pôsobenia NRSNM, ktoré bolo poznačené náročnou, mravčou a priekopníckou prácou, a pritom vyjadrila presvedčenie, že práca v období, ktoré nasleduje, má dobré základy, na ktorých sa budú stavať nové perspektívy nášho národnostného spoločenstva ako integrujúcej a konštruktívnej súčasti multikultúrnej, multikonfesionálnej a viacjazykovej spoločnosti Vojvodiny a Srbska. Prezentovaná bola aj pamätnica NRSNM – publikácia prvých desiatich rokov činnosti tejto inštitúcie. A v rámci tretej, azda i najslávnostnejšej časti zasadnutia bolo udeľovanie ocenení zaslúžilým pri príležitosti 10. výročia vzniku Národnostnej rady. Najvyššie ocenenia – Ceny NRSNM boli odovzdané: Bojanovi Pajtićovi, predsedovi vlády APV, Žarkovi Obradovićovi, ministrovi školstva Republiky Srbsko, Igorovi Furdíkovi, predsedovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Predragovi Markovićovi, predsedovi Národného zhromaždenia Republiky Srbsko v období rokov 2004 – 2007, Svetozarovi Čiplićovi, ministrovi pre ľudské a menšinové práva Republiky Srbsko v období rokov 2008 – 2011, kým Osobitnú cenu získal Tamás Korhecz, predseda Národnostnej rady maďarskej národnostnej menšiny a pokrajinský tajomník pre správu, predpisy a práva národnostných spoločenstiev v období rokov 2000 – 2010.

Odovzdaná bol aj Zlatá plaketa vláde APV, strieborné plakety predstaviteľom Ministerstva školstva Republiky Srbsko, Ministerstva kultúry Republiky Srbsko, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Kancelárii pre ľudské a menšinové práva Republiky Srbsko. Pokrajinskému sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, Pokrajinskému sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Pokrajinskému sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, ako aj bronzové plakety Kancelárii ombudsmana Republiky Srbsko, Kancelárii ombudsmana APV, Demokratickému zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku a Svetovému združeniu Slovákov v zahraničí.

NRSNM sa pritom aktívne podieľala aj na 13. Stretnutí študujúcej mládeže v Báčskej Palanke a najúspešnejším študentom udelila finančné odmeny a zároveň Výbor pre informovanie počas SNS 2013 zrealizoval projekt pod názvom Press centrum, cieľom ktorého bolo predovšetkým poskytnúť možnosť novinárom informovať celú našu verejnosť o tom, čo sa na Slovenských národných slávnostiach práve deje. Novinári nezabudli ani na inorečové informačné prostriedky a prostredníctvom fotografií s komentárom v srbskej reči im priblížili tento najväčší sviatok Slovákov žijúcich v Srbsku.

Aj otvárací program SNS, ktorý odznel v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci za prítomnosti vysokých hostí, bol koncipovaný v duchu 10. výročia NRSNM. Hoci na jeho začiatku odznelo svojrázne pokračovanie udeľovania cien zaslúžilým inštitúciám a jednotlivcom, ktorí v rôznych aspektoch spolupracovali s NRSNM a prispeli k jej zveľaďovaniu v uplynulom desaťročí, a pritom si do radu zaslúžilých zastali aj Ivica Dačić, premiér a minister vnútorných vecí RS, ktorý prijal Zlatú plaketu NRSNM v mene vlády Republiky Srbsko, ako aj Miroslav Lajčák, podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorý prijal Zlatú plaketu NRSNM v mene vlády Slovenskej republiky. Pritom pán Lajčák získal i osobne Cenu NRSNM za zviditeľnenie a afirmovanie našej kultúry nielen v Srbsku, ale i na Slovensku a za aktivity, ktoré vykonal v prospech našej slovenskej komunity.

K 10. výročiu NRSNM bol ladený aj galaprogram Ja som národ. Vystúpilo v ňom takmer 200 účastníkov z väčšiny našich slovenských vojvodinských prostredí. Jeho ideovým zameraním bolo umelecké spracovanie tém, ktoré sú stredobodom problematiky a poslania NRSNM v Srbsku: Kto sme my Slováci? Kto sme my vojvodinskí Slováci? Aké je poslanie NRSNM v živote vojvodinských Slovákov?

Národnostná rada priložila ruky a podporila aj ďalšie programy tohtoročných Slovenských národných slávností: Rockton v znamení 50. výročia slovenskej vojvodinskej rockovej hudby, tradičné Stretnutie učiteľov a tradičné Stretnutie slovenských novinárov, na ktorom bola po druhýkrát udelená Cena Anny Nemogovej Kolárovej za najlepší príspevok o Slovákoch v Srbsku v neslovenskej reči a pri príležitosti osláv 10. výročia založenia a činnosti Národnostnej rady jej Výbor pre informovanie stanovil aj špeciálnu cenu za prínos v oblasti kultúry.

Dnes teda Slováci v Srbsku môžu byť hrdí na to, že Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny predstavuje inštitúciu, ktorá má na zreteli celomenšinové potreby vo všetkých oblastiach. Intenzívne spolupracuje so Slovenskom, s predstaviteľmi Slovákov z okolitých krajín, s medzinárodnými inštitúciami a aktívne sa zapája do procesov schvaľovania a navrhovania mnohých zákonov.

Aj tohto roku pred objektívmi novinárov týždenníka Hlas ľudu bolo skutočne mnoho zasadnutí alebo podujatí, ktoré usporiadala alebo zastrešovala práve Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. A aby jej primeraným spôsobom gratulovali k tohtoročnému jubileu, redaktor Oto Filip a týždenník Hlas ľudu venovali Národnostnej rade počas tohtoročných Slovenských národných slávností výstavu fotografií pod názvom Desaťročie v objektíve, ktorá, aj napriek tomu, že bola iba jedným z možných pohľadov na uplynulé desaťročie, poukázala na všestrannú spätosť všetkých segmentov života Slovákov na tomto území, ako aj na smer, ktorým sa aj v budúcnosti treba uberať.

Aký je Váš názor na činnosť NRSNM?

Michal Ďuga