Kamaráti, iste všetci dobre poznáte rozprávku o dievčatku, ktoré od babky dostalo peknú červenú čiapočku a keďže ju často nosilo, inak ju ani nevolali, len Červená Čiapočka. Ľudovú rozprávku o jej príbehu poznajú deti vo viacerých krajinách a pretrváva už veľmi dlho. Prvýkrát ju zapísal istý francúzsky spisovateľ v 17. storočí, ale v ústnej podobe vraj bola známa, predstavte si, už od 11. storočia. Tú podobu, ktorú my poznáme, dali rozprávke bratia Grimmovci v 18. storočí.
Aj dnes táto klasická rozprávka má viacero verzií. A skôr než si prečítate jeden z moderných variantov tohto rozprávkového príbehu od našej kamarátky z Petrovca, pripomenieme vám niekoľkými veršami aj jeho rýmovanú podobu:
„Kam, Červená Čiapočka?“
„Idem podľa potôčka.“
„Ale ty, vlk, čo tu chceš?“
„Zháňam pod zub trochu trávy,
od trávy mi dobre trávi.“
„Vĺčko, vĺčko, neklameš?“
Vlci trávu nejedia.“
„To dievčatká nevedia!“
„Vedia, pán vlk, dobre vedia,
ale odkiaľ, nepovedia…“
Červená Čiapočka, babka a vlk
Kde bolo, tam bolo, žili raz Červená Čiapočka, babka a vlk.
Jedného dňa Červená Čiapočka sa rozhodla navštíviť babku, a potom ju povoziť na novom motocykli po lese. A tak z tašky vybrala IPhone a zavolala babke:
– Halo! Ahoj, babka! Tu Červená Čiapočka, tvoja vnučka.
– Ahóój, anjelik môj. Čo si chcela? Prosím ťa, rýchlo povedz, pretože práve teraz v televízii začína seriál Susedovci.
– Chcela som sa ťa opýtať, či by si sa chcela so mnou povoziť na mojom novom motocykli? – veselo zaštebotala Červená Čiapočka.
– Anjelik môj, mohla by som, prečo nie?! Príď… o hodinku, keď sa skončí seriál.
– Dobre, babka. Ahoj.
– Ahoj.
Červená Čiapočka rozmýšľala, ako strávi tú hodinu.
– Už to mám! Pôjdem do pizzerie Koral. Tam kúpim pizzu, odnesiem ju babke a cestou si natankujem palivo do motocykla, – povedala si.
Vedľa benzínovej pumpy je vlkova koliba. Práve v tej chvíli aj vlk na Markíze pozeral Susedovcov, keď mu odrazu zavoňala pizza. Nahnevaný začal reptať na Červenej Čiapočkin motocykel, lebo od jeho hluku nepočul, čo sa deje u Susedovcov.
– Ach, tá Červená Čiapočka, robí len problémy! – povedal vlk a v duchu si pomyslel: – Vezmem jej pizzu, zjem aj Červenú Čiapočku a motocykel jej dolámem!
Vlk vyšiel von z chalupy, na motocykel položil GPS, aby mohol sledovať Červenú Čiapočku. Blízko pred babkinou chalupou vnučka pri ceste spozorovala prekrásne kvety. Zastala a natrhala kytičku pre svoju babku. Vlk bol dovtedy už pred babkinou chalupou. Zaklopal na dvere. Ozvala sa mu babka:
– Kto je?
– Ja, tvoja Červená Čiapočka, – povedal vlk a už mu slinky tiekli.
– Pod schodom je kľúč. Odomkni si dvere a poď dnu! – povedala nič netušiaca babka.
Hladný vlk sa vrútil do izby, zjedol babku, obliekol si jej šaty, ľahol si do postele a netrpezlivo čakal na Červenú Čiapočku. Keď prišla, šla rovno k babkinej posteli. Nechtiac stupila vlkovi na chvost. Vlk zvrieskol od bôľu, otvoril papuľu a zjedol aj Červenú Čiapočku.
Odvtedy nikto nepočul nič o babke a o Červenej Čiapočke. Iba vlk s veľkým bruchom sa hrdo vozil po lese na novom motocykli!
Gabriela Brtková, 6. a
ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci
Anna F. a Jana S.