Ocenili Dr. Michala Babiaka a Katarínu Melegovú-Melichovú

26.mar 2014

Ocenili Dr. Michala Babiaka a Katarínu Melegovú-Melichovú

Ivan Miroslav Ambruš (stojí) sa v mene organizátorov na záver zavďačil za podnetné prínosy upevňovania povedomia a spolupatričnosti dolnozemských Slovákov

Ivan Miroslav Ambruš (stojí) sa v mene organizátorov na záver zavďačil za podnetné prínosy upevňovania povedomia a spolupatričnosti dolnozemských Slovákov

V RUMUNSKOM NADLAKU UDEĽOVALI CENU ONDREJA ŠTEFANKA

Šesť rokov za sebou v druhej polovici marca rumunský Nadlak sa stáva centrom slovenského zahraničia. Šesť rokov za sebou tuná udeľujú i prestížnu Cenu Ondreja Štefanka. Touto cenou si nielen Slováci v Rumunsku, ale aj celé slovenské zahraničie zachováva pamiatku na zosnulého literáta, spolkového činiteľa a organizačného lídra slovenskej Dolnej zeme. Do Nadlaku aj tohto roku pricestovali početní vedeckí pracovníci a kultúrni činitelia z viacerých krajín. V piatok 21. marca všetci spolu svedčili slávnostnej chvíli udeľovania ceny, ktorú ustanovili roku 2009 a ktorú pokrstili podľa O. Štefanka.

Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku túto prestížnu cenu udeľuje žijúcim osobnostiam v slovenskom zahraničí alebo zo Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Cena Ondreja Štefanka sa podľa pravidiel udeľuje v dvoch kategóriách, a to za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničí a za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete. Cenu Ondreja Štefanka spravidla udeľujú dvom osobnostiam, ale výnimočne, ako to bolo aj v minulom roku, i tohto roku ju získali traja. Samotné udeľovanie ceny v centrálnom sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Nadlaku má nádych slávnostnej chvíle, keď sa na ocenených číta laudatio, udeľuje sa im aj plaketa s diplomom a stanovená finančná čiastka. Tohtoročnú Cenu Ondreja Štefanka v oblasti propagácie literatúry získal Dr. Michal Babiak, pôvodom z Kulpína, už dlhodobo žijúci a pôsobiaci v Bratislave. Cenu za organizačnú a spolkovú činnosť rovnoprávne udelili dvom dámam. Získali ju americká Slovenka Nina Holá a predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová.

Časť účinkujúcich na tohtoročnej medzinárodnej konferencii v Nadlaku

Časť účinkujúcich na tohtoročnej medzinárodnej konferencii v Nadlaku

Každoročné stretnutie v Nadlaku, okrem udeľovania cien, je späté aj s dvojdňovou medzinárodnou konferenciou. Po oficiálnom otvorení konferencie úvodom odzneli príhovory hostí a neskôr v pracovných častiach tohtoročnej konferencie účastníci sa zaoberali predovšetkým variáciami na tému Historické aspekty života dolnozemských Slovákov. Na konferencii účinkoval doteraz rekordný počet vedcov, kultúrnych a spolkových pracovníkov zo Slovenska, Maďarska, Srbska a Rumunska. Svoje vedeckovýskumné projekty a referáty prednieslo 50 referentov z viacerých univerzitných centier na Slovensku, v Rumunsku, v Maďarsku a v Srbsku, ale aj predstavitelia významných inštitúcií, spolkov a združení. Značný počet účastníkov konferencie do Nadlaku pricestoval aj zo Srbska. Svoje príspevky auditóriu predstavili i Dr. Samuel Čelovský (Jozef Viktor Rohoň, rodák z Butína, zakladateľ divadla v Petrovci a významný vedec), Vladimír Valentík (150 rokov slovenských novín a časopisov v Srbsku), Katarína Melegová-Melichová (Matica slovenská v Srbsku a školská otázka), Samuel Boldocký (95 rokov slovenského gymnázia v Petrovci), Jaroslav Čiep (Vojnové roky v petrovskom gymnáziu a Michal Rapoš), Dr. Jarmila Hodoličová (Národný  kalendár (1920 – 1944) – najčítanejšia „kniha“ vojvodinských Slovákov), Dr. Anna Makišová (Slovenčina na vysokých školách v Srbsku), Dr. Adam Svetlík (Literárna kritika vojvodinských Slovákov v časopise Dolnozemský Slovák) a Dr. Zuzana Čížiková (Supek a literárne dedičstvo).

Všetky prednesené referáty na konferencii sa týkali dolnozemskej tematiky. Na život a prácu slovenskej menšiny v Srbsku si posvietili aj iní referenti. Dr. Michal Babiak hovoril o historickom bytí, Dr. Samuel Jovankovič o začiatkoch a rozvoji remeselníctva v Petrovci, Mgr. Ondrej Druga o Dr. Jankovi Bulíkovi, Mgr. Marina Hríbová o význame materinského jazyka pre udržanie sa v inonárodnom prostredí, Dr. Zuzana Drugová o výskume slovenských ľudových tancov z Banátu, Báčky a Sriemu a Dr. Marta Součková o poetike Kataríny Hricovej. Zaujímavý a originálny príspevok pod menom Nielen Motyka, moja gotika, ale aj Šabľa a puška – pre chlapa skúška predniesol Mgr. Miroslav Demák.

Záver konferencie patril diskusným príspevkom a nakoniec organizátori účastníkom poskytli pokyny, v akom tvare a dokedy treba odovzdať prečítané referáty. Výsledkom tejto konferencie, okrem iného, bude aj hodnotný zborník prác, aký Nadlačania každoročne vydávajú a práve v čase tohtoročnej konferencie prezentovali i ten z minuloročnej konferencie pod menom Dolnozemskí Slováci – hranice určenia.

Jaroslav Čiep

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs