Osada ohrozená zlodejmi

Počet krádeží v Aradáči sa v poslednom roku viac než strojnásobil. Občania tejto osady neďaleko Zreňaninu sa so zlodejmi stretajú doslova každodenne, tak vo dne, ako aj v noci. Zlodeji najčastejšie navštevujú prázdne domy, ale neváhajú sa vlámať ani tam, kde je niekto doma. Kradnú skutočne všetko, čo sa dá predať, od bicyklov, cez prasce, šunky a klobásy, po perie… Z tých dôvodov tu napríklad neuvidíte bicykel na ulici, pred predajňou a inde, ktorý by nebol zamknutý. V domácnostiach tiež všetko majú pod kľúčom. Ľudia sú z toho veľmi revoltovaní, cítia sa ohrození, a preto nechcú, aby sa ich mená spomínali v novinách, lebo vraj čert nespí.

Staršia žena, ktorá žije sama, nám vyrozprávala, že raz predpoludním, tak ako každý deň, zamkla bránu a odišla do neďalekej predajne za rohom. Keď sa o 10 – 15 minút vrátila, na dvore uvidela dvoch neznámych mužov, ktorí sa predstavili ako výkupcovia starého železa. Vyhnala ich von z dvora, ale keď vošla do domu, videla, že je všetko rozhádzané. – Asi som sa vrátila rýchlejšie než očakávali. Susedovci sa vybrali za nimi, ale ich už nebolo, lebo za rohom ich čakalo auto, – hovorí vyľakaná Aradáčanka.

Do iného domu nevítaní hostia prišli, keď domáci boli doma. Manžel v izbe oddychoval a manželka pracovala v záhrade, keď na dvore uzrela neznámu ženu, ktorá akože ponúkala na predaj nejaký tovar. Domáca neprejavila záujem a vyprevadila ženu na ulicu. Len neskoršie zistila, že jej z domu zmizli všetky peniaze.

– Aj nám sa vlani vlámali do domu, – hovorí ďalšia Aradáčanka. Manžel bol sám doma a keď nakrátko odišiel niekam na traktore, nechal otvorenú bránu. Zlodeji to využili a odniesli kosačku na trávu a niektoré iné veci. Kosačku nechali v susedovom prázdnom dome a ostatné odniesli. Hádam počítali, že si po kosačku prídu v noci, aby ich nikto nevidel. Našťastie, videl ich sused, takže sme kosačku vrátili domov, ale ostatné bolo preč. Polícii sme prípad neprihlásili, lebo dom bol otvorený a asi by nám povedali, aby sme si dom lepšie zabezpečili. Myslím si však, že to skutočne nie je dôležité. Krádež je krádež, bez ohľadu na to, či sa zlodej vlámal do zamknutého domu alebo vošiel cez odomknuté dvere.

Ján Litavský otvorene hovorí o tom, čo sa stalo u nich.

– V otcovom dome po jeho smrti nikto nebýval, ale ja som si tam odložil niektoré hodnotné veci, čo zlodeji pravdepodobne vedeli. Vlámali sa v noci na Jána a odniesli všetko, čo malo hodnotu: dve motorové píly, vŕtačku, brusičku, elektrické káble, palivo, motorový olej, mrazničku s mäsom, otcovu pištoľ, perové duchny a vankúše, harmoniku… Prihlásil som škodu v sume milión dinárov, ale v polícii ma vysmiali, že to nestojí toľko, takže som hodnotu korigoval na 500-tisíc. V Aradáči sa krádeže často stávajú, a to, čo som ja zažil, sa môže stať v každom prázdnom dome, v ktorom sú hodnotné veci. Zlodeji asi nie sú z našej osady, ale som presvedčený, že tu majú pomocníkov, ktorí im tipujú buď prázdne domy, alebo domy, v ktorých bývajú starí ľudia. A nikto nič nepodniká. V polícii sa ma opýtali, prečo som hodnotné veci neodniesol na bezpečnejšie miesto alebo prečo som dom lepšie nezaistil. Prečo by som to robil? Veď to je moje a tam nikto nemá čo hľadať bez môjho vedomia. Okrem toho zlodejov žiadna zámka nezastaví a polícia je tu na to, aby zlodejov chytila. Nechce sa mi veriť, že ani jednu z týchto krádeží nemôžu riešiť.

Pred rokom v Aradáči z iniciatívy MS otvorili policajnú stanicu.

– Plánovali sme, že policajti budú v stanici od 10. do 12. hod. prijímať sťažnosti občanov a hlásenie prípadných krádeží. Mali sa trochu aj poprechádzať po osade, a tak pôsobiť prevenčne, – hovorí predseda aradáčskeho MS Nikola Josimov. – Tak aj bolo pol roka, možno trochu dlhšie, a v tom období sa počet krádeží významne zmenšil. Jednoducho sa vedelo, že polícia je v dedine, a to prinieslo výsledok. Policajti však postupne prestali prichádzať, čo v policajnej správe v Zreňanine zdôvodnili tým, že nemajú nadostač ľudí. Môžem to pochopiť, lebo je všeobecne známy problém nedostatku policajtov. Nemôžem však pochopiť, že pre Perlez, osadu podobnej veľkosti a podobných potrieb, majú ľudí, a pre Aradáč nemajú, aj napriek tomu, že krádeže sú čoraz väčší problém práve v Aradáči. Dúfam predsa, že sa to zmení a že aj krádežiam zastaneme do cesty.

Vladimír Hudec