Uplynulý víkend v Bratislave sa stretli členovia Spolku Slovákov z Juhoslávie a ich hostia, aby si pripomenuli osemdesiate výročie založenia tohto krajanského spolku na Slovensku.

Pri tejto príležitosti v nedeľu 26. októbra v Bratislave vedenie v čele s historikom PhDr. Samuelom Jovankovičom a členovia SSJ zorganizovali slávnostné zhromaždenie, ktorého sa zúčastnili aj predstavitelia Veľvyslanectva Srbska v Bratislave, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj bratských krajanských spolkov, medzi ktoré patria Spolok Slovákov z Maďarska, Spolok Slovákov z Rumunska, Spolok Slovákov z Bulharska a Spolok Srbov na Slovensku.
Slávnostné zhromaždenie SSJ využili aj na to, aby prejavili slová uznania krajanom a Pamätné listy zaslúžilým inštitúciám, spolkom a jednotlivcom, ktorí sa činili a ešte stále sa činia, aby sa zachovala pamiatka na korene dolnozemských Slovákov na Slovensku.
O hudobnú časť programu sa postaral operný spevák Ivan Ožvát s Miroslavom Brukom, ktorý ho sprevádzal na harmonike.
Spolok Slovákov z Juhoslávie bol založený 14. októbra 1945 v Bratislave. Vznikol z iniciatívy Slovákov, ktorí sa v rámci akcie Mať volá rozhodli presídliť z Vojvodiny a ďalších oblastí bývalej Juhoslávie späť do krajiny svojich predkov. Jeho poslaním bolo uľahčiť repatriáciu, poskytnúť podporu presídlencov a zároveň rozvíjať kultúrne a spoločenské aktivity v novom prostredí.
V roku 1949 bol spolok z politických dôvodov zlikvidovaný rozhodnutím Povereníctva vnútra Slovenskej republiky a mnohí jeho členovia a funkcionári boli nespravodlivo obvinení ako titoisti a odsúdení vo vykonštruovaných procesoch. Rehabilitácie sa dočkali až v 60. rokoch minulého storočia.
Spolok Slovákov z Juhoslávie bol obnovený v roku 1990 a oficiálne registrovaný v roku 1991 v období, keď sa Juhoslávia začala rozpadávať. Napriek všetkému toto občianske združenie si zachovalo svoj pôvodný názov.
V súčasnosti Spolok Slovákov z Juhoslávie sa definuje ako nepolitická dobrovoľnícka krajanská organizácia Slovákov, ktorí pochádzajú z Juhoslávie. Jeho poslaním je utužovať krajanskú spolupatričnosť Slovákov z Juhoslávie, opatrovať kultúrne dedičstvo, napomáhať svojbytnosť a prispievať k priateľským vzťahom medzi slovenským národom a národmi Juhoslávie.







