Osudy v hre paradoxov

Slová hodnotné a nezničiteľné, slová literárne, slová historické, slová paradoxov, slová uznania… Pondelkové podujatie sprostredkovávajúce všetkým účastníkom mimoriadny pocit spoluúčasti na čomsi jedinečnom, krásnom, kultúrne a literárne mimoriadne hodnotnom. Aj pre slová, ktoré odzneli, aj pre autority, ktoré ich vyslovili, no najmä pre laureáta Ceny Akadémie Ivu Andrića Miroslava Demáka, prozaika a básnika, dramatika a prekladateľa, publicistu a vydavateľa, redaktora a autora zbierky poviedok Smrt u Beogradu (Smrť v Belehrade) – vydanej vlani v Mestskej knižnici Nového Sadu – vďaka ktorej naša tunajšia próza zažila warholovských, nie pätnásť minút, ale vyše hodiny slávy v najslávnejšom tunajšom chráme literatúry: Francúzskej číslo sedem v Belehrade.

Už zo všetkého, čo odznelo, a bolo to podnetné, reálne a potrebné, dala by sa urobiť celkom slušná zbierka esejí o nás, o slovenskej prozaickej tvorbe, o tom, ako nás iní vnímajú. Mirovi Demákovi vďaka predovšetkým za to, že sme sa aspoň na ten deň vymanili z pocitov malosti, ktorými neraz vieme byť opantaní. Pekne bolo počúvať všetky hodnotné slová uznania laureátovi a jeho dielu. Len zlomky niektorých z nich.

– Touto zbierkou sám Demák urobil rekapituláciu svojho diela, teda vrátil sa k nemu ešte raz takým tým svojím hravým spôsobom. Myslím si, že v nej je tá titulná poviedka najdôležitejšia, najzávažnejšia a samým tým je  vlastne osou zbierky… – vyzdvihuje Zdenka Valentová-Belićová, ktorá spolu s autorom poviedky preložila do srbčiny. Odkazujúc onedlho, prečo Demáka a jeho zbierku treba čítať: – … lebo je originálny, špecifický, menšinový, preto, že ho my chápeme ako svetového, lebo je celým svojím bytím kozmopolita, nezaťažený bremenami, ohraničovaním, ani hranicami v akomkoľvek zmysle – či už v duchovnom, myšlienkovom, náboženskom, alebo geografickom…

Predrag Bogdanović, predseda poroty pre udelenie ceny, podčiarkuje, že ho pri rozhodovaní predovšetkým zaujalo a oslovilo výnimočné, mimoriadne rozprávanie autora, jeho prístup zvolenej téme, cizelovaná veta, myšlienka vedená maestrálnym spôsobom… Predseda Akadémie Ivu Andrića spisovateľ Radomir Smiljanić podotýka, že sme bohatší o ďalšie veľmi významné literárne dielo, ktorým spisovateľ Miroslav Demák časovo a priestorovo rozširuje mnohé historické a iné hranice. Jeho diela sa dobre čítajú aj v slovenčine, aj v srbčine, aj v akejkoľvek inej reči, lebo sa pokúšajú riešiť univerzálne otázky nášho jestvovania – podčiarkuje ďalší náš spisovateľ Martin Prebudila. Odzneli aj slová uznania zo strany predsedu Združenia spisovateľov Srbska Radomira Andrića a riaditeľa Mestskej knižnice Nového Sadu Dragana Kojića…

Vyslovené aj autorom samotným, ako záver tohto príspevku, pri odpovedi na otázku obligátnu: Akú váhu pri mnohých uznaniach, ktoré už má – Neven, Zlatný odznak Kultúrno-osvetového spoločenstva Srbska, novinárske ceny…– nesie toto posledné:

– Je to veľmi príjemné prekvapenie. Cítim sa tak trošku ako miláčik Belehradu, s ktorým sú späté tie moje najkrajšie zážitky a veci… Toto je, samozrejme, najväčšie literárne uznanie, ktoré som dostal, ktoré môžem dostať. Nikdy som si nemyslel, že to dožijem. Veľmi vysoko si to hodnotím a som veľmi vďačný…

 Oto Filip