Otváranie nových dverí

Tento seriál stručných pohľadov na pôsobenia a ambície viacerých, samozrejme, zďaleka nie všetkých slovenských firiem pôsobiacich alebo sa zaujímajúcich o náš trh, má trochu inakší záver než niektoré predošlé. Rozdiel je najmä v tom, že sa nekončí predstavovaním ďalšej firmy, ale rozhovorom s pánom Jánom Cingelom, predstaviteľom Slovenskej atlantickej komisie (SAC). Táto bola medzi spoluusporiadateľmi júnového biznis fóra našich a slovenských podnikateľov prebiehajúceho vo veľkej zasadačke Hospodárskej komory Srbska v Belehrade.

– Pán Cingel, toto stretnutie sa deje vo veľmi zaujímavej chvíli vnútropolitického vývoja Srbska…

– Jedným zo základných momentov nášho príchodu a účinkovania v práci biznis fóra  je, že Srbsko je na prahu Európskej únie. Rozprávame sa práve v čase rozhodovania o tom, kedy vám bude pridelený dátum. Je to príležitosťou i pre slovenských podnikateľov, ktorí sú tu už etablovaní, ako aj pre tých ďalších, ktorí sa ešte len zaujímajú o Srbsko. Vaša krajina je z pohľadu predvstupového, z pohľadu legislatívy, tiež z pohľadu ekonomického prostredia tam, kde Slovensko bolo tesne pred vstupom do Európskej únie. Znamená to, že slovenskí podnikatelia majú skúsenosť s tým obdobím a vedia túto skúsenosť odovzdať aj ďalej, teda srbským partnerom.

– Biznis fóra majú šancu stať sa podujatiami pravidelnými?

– Toto je už druhé naše podnikateľské fórum, ktoré spolu s inými organizuje Slovenská atlantická komisia. Prvé bolo vlani v decembri  v Novom Sade, kde sa zúčastnili aj slovenské firmy, ktoré pôsobia v Srbsku, ale takisto aj krajanské firmy Slovákov, ktoré sú veľmi úspešné a ktoré exportujú do Slovenska. Chceme teda nadviazať na túto tradíciu otvárania dverí medzi biznismenmi slovenskými a srbskými. A aspoň trochu im pomôcť tým, že vytvoríme priestor, aby sa stretli, porozprávali, zistili, kde sú možné ich prieniky v obchodnom ohľade.

– Z vášho pohľadu, ktoré odvetvia majú šancu rýchlo v spolupráci postupovať vpred?

– Dnes ráno bola veľmi dobrá diskusia na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky tu v Belehrade, na ktorej minister hospodárstva, pán Tomáš Malatinský, mal okolo stola slovenských podnikateľov, ktorí už majú nejakú skúsenosť s podnikaním v Srbsku. Pritom identifikovali tri oblasti, kde je priestor pre spoluprácu: číslo jeden je energetika, ako číslo dva bolo identifikované poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel, číslo tri je strojárstvo.

– Čo možno hodnotiť ako klady, prípadne zápory spolupráce?

– Slovenskí podnikatelia sa veľmi otvorene vyjadrili aj o týchto otázkach. Ako klad hodnotili kultúru a spoločenskú blízkosť Srbska a Slovenska, podnietenú už aj tým, že slovenská menšina žije vo Vojvodine. Čiže nie sú tu nejaké zásadné jazykové bariéry. Ako nevýhodu spomínali časté nedodržiavanie aj zákonom stanovených lehôt zo strany úradov. Čo znamená, že dochádza k prieťahom v rôznych konaniach, napríklad pri registrácii v bankách a podobne.

Oto Filip