Pátranie po univerzálnom

Kráčame vedno s dobou a svetom. V rovnakom čase, keď si v Múzeu moderného umenia v New Yorku pripomínajú sté výročie vzniku abstraktného umenia, aj v Belehrade prebiehali dve výstavy, ktoré sú mu venované. Pavilón Cvijety Zuzoričovej bol od 8. do 25. mája hostiteľom najznámejšieho parížskeho salónu abstraktného umenia Réalités Nouvelles, ktorý predstavil diela viac ako šesťdesiatich umelcov. V galérii RTS v Takovskej ulici bola zase v druhej polovici mája, od 15. do 19., prezentovaná naša nová abstrakcia, presnejšie diela asi tridsať umelcov, medzi ktorými aj skulptúra autorky Miry Brtkovej (na snímke vľavo).

Storočie je síce dosť dlhý časový úsek, no dejiny abstrakcie u nás sú  predsa v podstate kratšie, lebo spravidla boli podmienené bezprostrednými spoločenskými okolnosťami, bojom za národnú nezávislosť, procesmi politickej, ekonomickej a kultúrnej emancipácie. Práve preto, aj v časoch keď inde impresionistické idey zo základov menili chápanie maliarstva, nášmu umeniu dominovali historické témy a tradičné chápania. Občas síce bolo aj v znamení vplyvov moderných prúdov (zenitizmu, dadaizmu, nadrealizmu), no v zásade, až do rokov päťdesiatych, zostalo poznamenané figuratívnym chápaním umenia – zhodujú sa výtvarní teoretici. Medzníkom a odklonom od klasického prístupu umeniu, od vtedy vládnucej socrealistickej ideológie, bola Lubardova výstava v roku 1951 a objavenie sa skupiny s názvom Jedenásti. Ani títo sa však nezbavili celkom naratívnych a asociatívnych činiteľov vo vlastných prácach.

Možno kvitovať, že len aktuálna generácia našich umelcov prijala bez obáv, predsudkov a komplexov abstrakciu ako univerzálnu výtvarnú reč, vyzdvihuje komisár výstav Milija Belić. Podčiarkuje to aj autor expozície Petar Đinović slovami, že je podstatou abstraktného maliarstva pátranie po univerzálnom výraze, prejave nielen v maliarstve, ale aj v živote vôbec.

Pestrá výstava v galérii RTS, v ktorej sa veľkoplošné obrazy striedali so sochami a inými dielami, nesie, samozrejme, aj rôzne odkazy. Jeden autor, Mirko Lovrić, uvádza, že abstraktné umenie sugeruje jednu novú skutočnosť.

Treba zacitovať aj slová  našej poprednej umelkyne Miry Brtkovej, ktorá o svojej soche vraví:

– Predstavuje mesto, jeho architektúru, a je to v podstate abstraktná vec. To, čo mňa zaujalo, sú tie plochy, plány, priesvitnosť, hĺbka, perspektíva…Všetko to môže pripomenúť nejakú kostru mesta…

O. F.