Pokladnica pamiatok, perla Istrie

Začiatok septembra, slnečný ako tohtoročný, bol priam uliaty na  dovolenku v Istrii. Najväčší jadranský polostrov je vytúženou destináciou pre milovníkov dejín, výzvou pre dobrodruhov, rajom pre nautikov, potešením pre rodiny s deťmi, čiže ideálnym miestom na oddych akéhokoľvek druhu. Pobrežie Istrie s ostrovmi je známe ako Modrá Istria. Tu celé stáročia vyrastali mestá s veľmi bohatým kultúrnym dedičstvom. Najznámejším medzi nimi je Pula.

Pulská Aréna

Najznámejšou a najvýznamnejšou pamiatkou, ktorou sa začína a končí každá obchôdzka Puly, je pulská Aréna, jeden z najzachovalejších starodávnych amfiteátrov, v ktorom prebiehali súboje gladiátorov. Budovali ju v prvom storočí, počas panovania cára Vespaziána, súčasne s najväčšou a najznámejšou stavbou tohto druhu – Koloseom v Ríme. Má tvar elipsy a odhaduje sa, že kedysi dávno mohla prijať 20 000 divákov. Dnes sa používa na organizovanie letných podujatí a vtedy sa v nej zoskupí okolo 5 000 divákov. V podzemných miestnostiach, kde skôr boli gladiátori, je dnes výstava rekonštruovaných strojov na výrobu oleja a vína, ako aj amfor. Na vstup do historickej Arény treba zaplatiť 40 kn, v prepočte 600 dinárov, za čo je tu možnosť obzrieť si i podzemné miestnosti (100 € je 730 až 740 kn). Aj v septembri turistov bolo veľmi veľa, nuž si človek nemohol nepoložiť otázku: Koľko ich je ozaj tak v plnej turistickej sezóne?

Víťazný oblúk rodiny  Sergijevcov – Zlaté dvere

Zlaté dvere vybudovali členovia rodiny Sergijevcov v rokoch 29 – 27 pred naším letopočtom na počesť troch členov tejto rodiny, ktorí boli na vysokých dôstojníckych postoch a povinnostiach v Pule. Víťazný oblúk sa nachádzal pri mestských dverách Porta Aurea, ktoré tak nazývali buď kvôli bohato ozdobenému oblúku alebo kvôli pozláteným dverám. Dvere a múr zbúrali začiatkom 19. storočia asi preto, že sa  mesto rozšírilo mimo múrov. Keďže východnú časť nebolo vidno, zostala väčšinou kamenársky nespracovaná. Viditeľná západná strana – tá mestská, je bohato ozdobená. Dnes pri Víťaznom oblúku bývajú kultúrne podujatia a v jeho blízkosti sú početné obchodíky. Je takmer nemožné vyčkať moment, kedy sa tu odfotíte, lebo všetci chcú zvečniť okamih pri oblúku na pamiatku.

Augustov chrám

Chrám na Fóre, ústrednom námestí antickej a stredovekej Puly, je venovaný bohyni Rome a cárovi Augustovi. Vybudovali ho medzi 2. rokom pred Kristom a 14. rokom, keď August umrel. Má typickú chrámovú formu. Funkcia chrámu sa časom menila. Po skončení pohanskej antiky jeho základná funkcia chrámu sa skončila, a začali ho využívať ako kostol. Bol dokonca potom skladom pšenice, aby na začiatku 19. storočia v ňom bolo múzeum kamenných pomníkov. Roku 1944 ho zasiahla bomba, ktorá ho takmer úplne zničila. Rekonštrukcia sa konala v rokoch 1945 – 1947. V súčasnosti je tam menšia výstava antického sochárstva. Augustov chrám mal i blíženca: Dianin chrám, z ktorého sa zachoval zadný múr. Pri Augustovom chráme možno najčastejšie stretnúť turistov hovoriacich po nemecky, potom taliansky a anglicky.

Mestská radnica

Je vedľa Augustovho chrámu na Fóre a vznikla v období, keď Pula bola slobodnou mestskou obcou. Počas benátskej vlády bola sídlom princa a providura, neskoršie až dodnes je budovou, v ktorej sídli primátor. Pre nadstavbu, v období od 10. do 16. storočia, sa tento palác, čiže sídlo mestskej samosprávy, stal budovou, na ktorej sa prepletajú rôzne architektonické štýly siahajúce od romantiky po renesanciu. Niektoré skupiny turistov, čo obzerajú znamenitosti Puly, majú sprievodcov, iní to robia samostatne. Skupiny mladších sa zrejme riadia internetom – niekto z nich si prečíta údaje o budove alebo pamiatke, pri ktorej sa pristavia, a prípadne ich zvestuje iným.

Dvojité dvere a mestské múry

V antickom a stredovekom období mesto bolo ohradené múrmi a vyjsť z neho či vstúpiť do neho sa mohlo desiatimi dverami. Dvojité dvere, ktoré tak nazvali pre dva oblúkové otvory, vedú do Archeologického múzea a Kaštelu. Pod Dvojitými dverami našli pozostatky osemuholníkovej záhrobnej stavby – mauzólea z prvého až druhého storočia, sčasti reštaurovaného.

Kaštieľ

Je pevnosťou obdĺžnikového pôdorysu s výraznými uholnými špicatými bastiónmi, vybudovanou v roku 1630 podľa návrhu francúzskeho vojnového architekta Antoineho De Villea, na objednávku benátskej vlády. Dôvodom bola ochrana mesta a prístavu, ktorý mal veľký význam pre námornú dopravu na severnom Jadrane. Na vrchu kopca aj skôr musela byť pevnosť, pravdepodobne s kontinuitou ešte z predrímskej a rímskej doby. Aj v rímskej dobe tu musela byť menšia vojnová stanica. V Kaštieli je dnes Historické múzeum Istrie založené v roku 1955. Na návštevu tejto benátskej pevnosti a múzea treba vyčleniť ďalších 40 kn.

Malé rímske divadlo

Pod samotným Kaštieľom sa nachádzajú pozostatky divadla z rímskej doby, keď Pula okrem Amfiteátra mala ešte dve divadlá, jedno mimo mesta a druhé, tzv. malé rímske divadlo v rámci hradieb. Z neho sa zachovali pozostatky základu scénickej budovy a časti hľadiska, ktoré sú sčasti rekonštruované. Pod divadlom je budova niekdajšieho nemeckého gymnázia.

Námornícky cintorín

Prechádzka týmto cintorínom je zároveň prechádzkou prekrásnym parkom, ale aj pulskými dejinami. Bývalý rakúsko-uhorský cintorín je otvorený roku 1862 a dnes sa rozprestiera na ploche 22-tisíc štvorcových metrov. Je tu pochovaných až 150-tisíc ľudí. Cintorín bol zriadený a obnovený roku 1990 za pomoci rakúskeho Čierneho kríža a Nemeckého ľudového zväzu pre starostlivosť o vojnové cintoríny. Je tu pochovaných 12 rakúsko-uhorských admirálov a jeden turecký admirál, tristo talianskych a nemeckých vojakov. Pochované tu boli i obete nehody lode Baron Gautsch, ako i posádky vojnových lodí Szent Istvan a Viribus Unitis. Cintorín je zaradený do zoznamu pamiatok pod ochranou Haagskej konvencie.

V Pule možno navštíviť ešte celý rad kultúrnych pamiatok, z ktorých každá na návštevníka silne zapôsobí. Sú to napríklad Mozaika trestania Dirky, Herkulove dvere, Kostol a kláštor sv. Franju, Katedrála uznesenja Blažene Djevice Marije, Pravoslávny kostol sv. Nikolu, Kapela sv. Marije Formoze a celý rad iných. Návšteva Puly a obchôdzka jej znamenitostí každému turistovi a vôbec návštevníkovi spravidla zostávajú navždy v tej najkrajšej spomienke.

E. Šranková