Poľovačky počas pôstu

Istý srbský aforista zo známej belehradskej rozhlasovej stanice Dvestodvojky sa hádam nenahnevá, že zostane bezmenný v úvodníku. Jeho meno uniklo mimo uší, lebo zaúradovala chytrosť a dôvtipnosť krátkych výrokov o našej každodennosti.

Vraj „nesluší sa veľa klamať v období pôstu“, povedal aforista, narážajúc pritom na aktuálne predvolebné ovzdušie v Srbsku. Od 2. marca nám totiž aj oficiálne na podnose ponúkajú rad neprávd, rad nereálnych sľubov, rad verbálnych útokov na protikandidátov. Jednoducho: lož sa aj počas tejto predvolebnej kampane dostáva na výslnie, ale – na Balkáne nič nového…

Agitácie

Podobne je to s agitáciami lídrov (menšinových) politických strán či predstaviteľov menšinových národnostných rád, za koho by mali hlasovať príslušníci národnostných spoločenstiev v prezidentských voľbách, ako pred niekoľkými dňami pozývali jednotliví predstavitelia bunevskej, či chorvátskej menšiny. Zo slovenských menšinových politických strán zatiaľ počuť iba tú najmladšiu, ktorá podporila kandidatúru aktuálneho srbského premiéra, čo, pravdaže, neprekvapilo.

Kým však neagitujú a nepodporujú v mene všetkých príslušníkov tej alebo onej národnosti, resp. v mene národnostnej rady ako strešnej menšinovej inštitúcie, ako tomu bolo v prezidentských voľbách 2008, zatiaľ je to dobre.

Iný aforizmus hovorí o voľbách v kontexte vrhania bumerangu. Vraj tie sú ako krivý bumerang – hodíte do urny nádej na prosperitu a vždy sa vám vráti čoraz nižšia životná úroveň. Nízky životný štandard sa odzrkadľuje aj v negramotnosti. Preto aj zabolela informácia, ktorú priniesol denník Danas, o obsadení prvého miesta v Európe podľa počtu funkcionálne negramotných ľudí, čiže o tom, že viac ako milión ľudí v Srbsku nemá ukončenú základnú školu!  Niektorých to páli viac, iných síce menej, keďže isté politické štruktúry tradične počítajú s hlasmi menej vzdelaných ľudí.

Naše voľby môžeme pozorovať ako poľovačku na hlasy. Už niekoľko týždňov z domu do domu chodia stranícki aktivisti a lovia zaistené hlasy. Natískajú sa do rodinného súkromia. Aj do rozhodovania voličov, koho voliť, ktoré by malo zostať súkromnou záležitosťou každého jednotlivca. No k tomu sa naša spoločnosť ešte nedopracovala. Poľovačky sú vychytené v týchto krážoch, aj vedľa toho, že si všetci uvedomujeme platnosť Bismarkovho výroku, že ľudia nikdy neklamú tak, ako po poľovačke, počas vojny alebo pred voľbami.