Posturbárske kritériá určovania veľkosti poddanských usadlostí a výšky daňových poplatkov zemepánovi

DEJINY

Po zrušení Vojenskej hranice v Báč-bodrožskej stolici bol dopyt po poddaných naozaj aktuálny. Aj spôsob udeľovania pozemkov bol tým podmienený. Začalo to najprv voľným záberom, ale aj každoročným odoberaním zeme tým, ktorí zobrali väčšie plochy ako ich v skutku mohli obrobiť. Neskoršie, s prílivom nových poddaných, sa ukázalo, že tento spôsob záberu pôdy treba bližšie regulovať. Vystriedalo ho periodické rozdeľovanie pozemkov danej obce, s postupným prechodom z trojpoľného na dvojpoľný spôsob obrábania. Nakoniec to vyústilo do deľby celého chotára podľa veľkosti gazdovstva (počtu príslušníkov a stavu dobytka). Tak v Petrovci deľba bola na štyri skupiny (veľký gazda, stredný, malý a celkom malý gazda), pričom sa aj orná plocha delila v pomere 6 : 4 : 3 : 2 žiniek a v podobnej proporcii sa delili aj lúky. V Kysáči to podelenie išlo na tri skupiny (pôda, ornica v pomere 25 : 9 : 3 a pasienky, lúky v pomere 20 : 10 : 5 jutár)[1].

Ale napriek tejto transparentnosti pre presnosť v evidencii, aj určovania daňových poplatkov, prax nútila na ďalšiu transformáciu pojmových a mierových veličín. To preto, že sa v rôznych regiónoch veľkosť pôdy delila podľa toho, koľko ju jednotlivec môže obrobiť za jeden deň, alebo koľko prešporských meríc osiva sa v nej môže stroviť. Na zmenu týchto pomerne subjektívnych kritérií prinútil aj neskorší vzrast výrobných prostriedkov, ťažného dobytka, ale aj počtu obyvateľov, ako i merkantilná politika, akú zastupovala Mária Terézia.

Keď sa urbárskou reguláciou vykonala jednotná výmera celkovej obrábacej plochy (zemepánskej, cirkevnej, erárnej) v celom Uhorsku, pristúpilo sa na exaktnejšie riešenia v parcelovaní obrábacích plôch. Chotár osady bol podelený na sesie, usadlosti, ktoré už podľa plodnosti zeme obsahovali 32 – 44 (v priemere 38) jutár zeme a 11 jutár lúk (zvyšok sa používal ako spoločný pasienok). Usadlosti obyčajne boli podelené na menšie celky (3/4, 2/4, 1/4, 1/8), s možnosťou, že bohatší „gazdovia“ mohli získať aj viac ako jednu usadlosť. Mimo toho určité množstvo týchto usadlostí bolo udelené cirkevným organizáciám (farárovi a učiteľom), ale aj obecným funkcionárom, teda osobnostiam, ktoré boli oslobodené platenia daní (Sessiones et Fundi immunes).

Keď ide o majetkové obsadenie, urbariálny prístup v celkovej evidencii predpokladal celý rad rubrík s evidovaním prideleného majetku poddaným a na základe toho povinností poddaných v robotovaní (kuluku), platení podielu z úrody (najčastejšie deviatok, ale aj iný), domového poplatku (Census domesticus) a dane z domácich výrobkov zemepánovi. Daňoví poplatníci sú delení (a takým poradím aj evidovaní) v troch kategóriách: vlastniaci dom a pozemok (domkári – zemkári), domkári – nádenníci (inquilini) a podnájomníci – nádenníci (subinquilini).

Vychádzajúc z urbárskych súpisov (Tabella urbarialis) v osade Petrovec (1772) a Kysáč (1790) vidno, že aj napriek jednotnému, nie však celkom identickému princípu evidencie nehnuteľností a daňových záväzkov sú v týchto osadách prítomné aj dve orientácie. Hlavne v Petrovci bola základná miera delenia pozemku 1/8 usadlosti, kým v Kysáči to bola 1/4 usadlosti (teda 2-krát viac). Aj prítomnosť väčších obrábacích plôch je v Petrovci zriedkavejšia (častejšia u Srbov) a len dve rodiny (Labátová a Bohušová) mali ponad 20 jutár zeme na obrábanie. V Kysáči je dominantný počet tých, ktorí obrábali 1/4, ale aj 1/2  usadlosti, ale je značný počet gazdov, čo obrábali ponad 50 jutár alebo až 1,5 sesie. To znamená, že v Petrovci išlo o dominantne malé parcely obrábacej pôdy, čo nebol prípad s Kysáčanmi (viď o tom tabuľku 1).

Tabuľka 1: Prezentácie veľkosti pozemkov a daňových poplatkov podľa urbariálnych súpisov v Petrovci (1772) a Kysáči (1790)

_______________________________________________________________

osada / chotár                   počet          priem. časť         počet                počet             spolu

(rok súpisu)__                 rodín          usadlosti         jutár ornice       jutár lúk       _jutár

Petrovec (1772)

Domkári – zemkári                 258                  0,14                 6,11                3,75               9,86

Domkári – nádenníci              166                     –                    2,84                1,75               4,59

Podnájomníci – nádenníci       38                      –                    2,31                1,42               3,73

Kysáč (1790)

Domkári – zemkári                 242                  0,41                 12,99               8,50            21,49

Domkári – nádenníci                15                     –                        –                   –                      –   

Urbariálne kritérium pre 1/8 usadlosti ornice bol  4,75 jutra a pre lúky 1,37, kým kritérium pre všetku zem vynášal okolo 7 jutár (viď Petrovec), a pre Kysáč ten kritérium bol 17,1 jutra pre ornicu a 4,95 pre lúky (spoločný priemer 22,05 jutra). To znamená, že Petrovčania mali viac ornice a menej lúk od urbariálneho priemeru, ale viac zemi sumárne, kým Kysáčania mali menej ornice a viac lúk, ale sumárne skoro identické množstvo, aké predvídal urbár.

Za majetok, ktorý dostali od zemepána, boli povinní platiť daň v povinnej práci na zemepánskom majetku, v podiele zo svojej úrody, domestikálny cenzus a podiel z niektorých domácich výrobkov: priadza (vo funtoch), spolu pre celú osadu stanovené množstvo masla (v holbách), počet  kapúnov, sliepok a vajec. Ako to bolo v prípade Petrovčanov a Kysáčanov, prezentované je v tabuľke 2.

Tabuľka 2: Prezentácie daňovej záťaže podľa urbariálnych súpisov

osada / chotár           počet       práca          práca        daň   z   domácich   výrobkov

(rok súpisu)            rodín      záprahom    „pešo“   priadza  maslo kapún kuriatka vajcia

Petrovec (1772)

Domkári – zemkári        258            10,17         20,35      1,17      50        100      100          605

Domkári – nádenníci     166               –              18,00        –           –           –           –               –

Podnájom. – nádenníci     38               –                8,45       –           –           –           –               –   

Kysáč (1790)

Domkári – zemkári         242           21,11          42,22      0,41      98        196      196         1179

Domkári – nádenníci         15              –              18,00        –          –            –           –               –   

Do tabuľky nie je vsunutý poplatok v natúre z úrody, ktorý v prípade Petrovca vynášal 1/9, respektíve 1/8 pre Bodoň, kým pre Kysáčanov vynášal sumárne 1/9 (v skutku, ale v rozpätí od 1/7 do 1/10 celkovej úrody). Nie je uvedený aj census domestica, jednoducho preto, že platil pre všetkých rovnako – 1 zl.  Okrem toho Kysáčania platili ešte podiel (2,44) z vyrúbaného dreva.

Analýza tabuliek (1 a 2) ukazuje, že Kysáčania mali po rodine zhruba dvakrát viacej pozemku ako to mali Petrovčania. Vychádzajúc z tabuľky 1, bola by to prednosť v prospech našincov v Kysáči, lebo v relatívnom zmysle obyvatelia Kysáča mali až trikrát viac zeme a v absolútnom zmysle dvakrát viac zeme po rodine ako Petrovčania.

Konzultácia tabuľky 2 však ukazuje, že si tú svoju prednosť títo občania zaplatili dvakrát väčšou daňou v povinnej práci na pánskom a všetkými ďalšími daňovými poplatkami z domácich výrobkov. Tak to zhruba vypadlo po tom už známom – aký majetok, taká daň.

Konzultácia s normatívom zo segmentu povinnej práce[2] však hovorí, že si Petrovčania nadpracovali viac ako to predvídal urbár, a to nad 1/3 predpísaných povinností. Kysáčania tu prešli lepšie a zhruba 10 % menej boli na pánskom ako museli.

Keď ide o domáce výrobky, na ne si zemepán veľa nenárokoval, veď žiadal od poddaných iba 1/5 ich záväzkov keď ide o maslo a 1/3 počtu kapúnov a sliepok v Petrovci, vlastne 1/3 holieb masla a 2/3 počtu hydiny keď ide o Kysáčanov. Namiesto toho si však nárokoval na niektoré iné výrobky.

Keď ide o peňažné daňové povinnosti, tam už bola kontrola ľahšia, ibaže tých peňazí poddaní nikdy nemali, koľko bolo potrebné.

Teda aj napriek presným, aj prísnym predpisom, platným na celom území Uhorska, už známa a často spomínaná „zemepánska gymnastika“ platila aj ďalej. Sústava urbárskej regulácie spätá s veľkým počtom rôznorodých daňových povinností v natúre, ale aj priamej práce „na pánskom“,  dala sa ťažko zrealizovať tak presne ako to predpisy naznačovali. Zdá sa, že to úradníci na pánskom majetku, s povolením zemepána alebo nie, vedeli ešte ako využívať. Ešte keď sa to v summa summarum nejako vyrovnalo, lebo aj v prípade Petrovčanov, tak ako aj v prípade Kysáčanov sa môže hovoriť o svojráznom balansovaní na hranici legislatívneho, tak sa to dalo aj potrpieť. V opačnom prípade to už inak mohlo ísť…

Poddaní však vždy vedeli, že čo nezaplatia na moste, preplatia na mostíku. Mimo takejto komplikovanosti výhoda nového systému evidencie majetku a splácania záväzkov bola tá, že všetko bolo zapísané, aj evidované na niekoľkých inštanciách v štátnej správe, a tak by sa potom aj možné zemepánske manipulácie mali zviesť na minimum. V každom prípade aj preverovanie správnosti deľby zeme a zbierania dane týmto bolo uľahčené, čo potom rešpektovali aj zemepáni. Z bezohľadného využívania poddaných vykonal sa krok bližšie k tomu ľudskému, bez ohľadu na to, aký bol zemepán alebo poddaný. A potom bol aj život znesiteľnejší.

DrSc. Ján Babiak