Pravda je tam niekde

24.apr 2019

Pravda je tam niekde

Treba čítať depeše na WikiLeaks a bude nám jasné, ako funguje politika americkej vlády – približne takto sa vyjadril novinár a vojenský analytik Miroslav Lazanski v televíznom vysielaní pred niekoľkými rokmi, pravdepodobne by také niečo povedal aj dnes a s takou jeho konštatáciou by hádam väčšina súhlasila.

V písomnej reakcii na nedávny článok novinára denníka Danas, v ktorom sa o. i. poznamenalo, že je blízky vládnucim kruhom v Srbsku, Lazanski odpovedal, že áno, on je blízky vláde svojej krajiny. A zároveň sa opýtal: „Mal by som azda byť blízky vláde niektorej cudzej krajiny?“ Medzičasom bol Julian Assange, publicista a zakladateľ internetového portálu WikiLeaks zatknutý v Londýne a hrozí mu extradícia do USA, kde ho čaká súdny proces za uverejňovanie tajných vládnych informácií. A Lazanskému bola v polovici apríla udelená Cena mesta Belehrad za novinárstvo.      

Prečo takéto porovnanie Lazanski – Assange? So zámerom nastoliť otázku, či by poslaním novinára malo byť hľadanie a bezpodmienečné odhaľovanie skutočnej pravdy alebo podporovanie vládnucich kruhov a presviedčanie verejnosti, že domáca vláda vždy má pravdu – ak nie pre nič iné, tak aspoň a len preto, že je „naša“? Jedna z odpovedí na nastolenú otázku by asi viedla k záveru, že princípy investigatívneho a záujmy provládneho novinára sú navzájom celkom protikladné…   

Webová stránka WikiLeaks bola spustená koncom roka 2006 a doteraz mala mimoriadnu ozvenu vo svete – vyzdvihuje sa najmä jej prínos v oblasti boju o ľudské práva a slobodu tlače, ako aj úsilie o zvýšenie transparentnosti činnosti vlád vo svete s cieľom boja proti korupcii, odhalenie utajovaných vojnových zločinov atď. O váhe tohto internetového portálu hovoria významné ceny a uznania, ktoré získal (napr. udelené mu boli mediálne ceny The Economist a Amnesty International, pokým Julian Assange bol vo viacerých médiách zvolený za osobnosť roka a v roku 2011 bol nominovaný na Nobelovu cenu mieru), ale na druhej strane aj skutočnosť, že mnohí americkí politici jeho zakladateľa a šéfredaktora Juliana Assangea považujú za štátneho nepriateľa číslo 1, digitálneho teroristu, zradcu a všeobecnú hrozbu pre štátnu bezpečnosť. V Pentagóne tvrdia, že on v protiamerickej činnosti spolupracuje s Ruskom, alebo ho opisujú ako Putinovho „užitočného idiota“. Sám Assange také tvrdenia popiera. Zakladateľ WikiLeaks je predmetom hnevu Pentagónu najmä od roku 2010, keď na svojom portáli začal uverejňovať dôkazy o zločinoch a krutostiach amerického vojska v Iraku a Afganistane. Je zaujímavé, že v tom istom roku sa dostal na červený zoznam Interpolu, lebo vo Švédsku bol stíhaný za podozrenie zo znásilnenia. Politický azyl mu roku 2012 poskytol bývalý prezident Ekvádora a odvtedy sa Assange nachádzal v ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne. Nedávne odňatie politického azylu malo za následok zatknutie Assangeho 11. apríla v Londýne a jeho ďalší osud je neistý, lebo USA podali žiadosť o jeho vydanie a chcú ho trestať za špionáž a spoluúčasť pri krádeži tajných informácií z vládneho počítača.

Akokoľvek sa veci budú diať v nasledujúcom období, WikiLeaks a  Assange už urobili revolučný posun vpred v boji o ľudské práva a slobodu tlače. Ovplyvnili a posmelili totiž početných novinárov, ktorých cieľom je hľadanie pravdy. Medzi nimi je aj slovenský publicista a občiansky aktivista Peter Weisenbacher, ktorý vo svojom článku Assange je hrdina uverejnenom na portáli Pravda.sk píše: „Julian Assange zverejnil na svojom portáli WikiLeaks viac dôkazov o korupcii a zločinoch ako ktorýkoľvek iný investigatívny novinár. Dokonca omnoho viac ako ktorékoľvek svetové médium. To je fakt, ktorý sa nepokúšajú oddiskutovať ani jeho najzarytejší odporcovia.“

Stevan Lenhart

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs