Preventívna evakuácia vyprázdnila osadu

V MOROVIĆI

Šídsku obec poslednýkrát zasiahli záplavy v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Od občanov osady Morović sme sa dozvedeli, že ich starší spoluobčania vtedy nemuseli opustiť svoje domy, čiže evakuácia obyvateľstva sa nekonala. Teraz však nebezpečenstvo hrozilo z viacerých strán, takže krízový štáb nariadil preventívnu evakuáciu detí, žien a chorých osôb. Zostali iba muži v produktívnom veku.

Stanko Jelačić, ktorý už zašiel do siedmej dekády života, aj napriek zdravotným problémom odmietol opustiť svoj dom. „Ani som o tom neuvažoval,“ hovorí náš spolubesedník. „Tu som sa narodil, celý život tu žijem a z Morovića nikam nepôjdem. Pozeral som sa, ako plné vlečky zvierat odvážali z dediny. Nechcel by som, aby som do takých vlečiek musel poukladať všetko, čo mi v živote niečo znamená a odísť niekam, ani neviem kam. Ak by situácia bola príliš kritická, skôr by som tu umrel, než by som mal odísť z mojej rodnej dediny,“ smutne uzaviera Stanko.

Ženy a deti si nemohli voliť, či zostanú vo svojich domoch alebo sa vysťahujú. V každej domácnosti policajti nariadili preventívnu evakuáciu. Väčšina evakuovaných si útulok pred záplavami našla u príbuzných a známych v neďalekom Šíde, pokým druhá časť bola ubytovaná v kolektívnom centre v Rume. S taškami v rukách sme na ulici zastihli aj istú občianku Morovića. Povedala nám, že svoj príbytok musela opustiť ešte pred niekoľkými dňami, aj keď, podľa nej, situácia nebola až taká kritická. „Chápem, že ide o preventívnu evakuáciu, ale my, ktorí žijeme sami, sme opustili svoje domy a veru nie je jedno, keď si pomyslíte, že sú takmer všetky domy vo vašej ulici prázdne, a že sa v každej chvíli môže niekto do nich vlámať.“

Muži z Morovića a okolitých osád na výstavbe násypov pracovali po celé dni. Okrem toho museli sa postarať aj o dobytok, ktorý tiež museli evakuovať. Milenko Đokić, jeden z mnohých, ktorí niekoľko dní zápasili s okolitými riekami, vyjadril nádej, že ich nezastihne rovnaký osud ako občanov Jameny. Ako povedal, občania vynaložili veľké úsilie, aby zachránili svoje osady, ale organizácia v krízových štáboch zlyhala. „V celej Šídskej obci chýbala organizácia. Ak je aj Šíd súčasťou Vojvodiny, prečo túto obec od samého začiatku nemal na starosti pokrajinský krízový štáb?!“ spytuje sa M. Đokić. „Namiesto toho obec bola ponechaná sama na seba, aby sa vynachádzala a zachraňovala, ako vie a môže. Vedeli, že sa Jamena nachádza na trojmedzí Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Srbska, a že jej hrozí nebezpečenstvo. Prečo pokrajinský krízový štáb nereagoval vo chvíli, keď sa začal opravdivý cirkus? V nedeľu sa prišli pozrieť, aká je situácia, pre médiá vyhlásili, že je Morović takpovediac stratený, čo nás, úprimne povedané, šokovalo, a odišli. V pondelok sem prišli z Belehradu, prevzali velenie a dotyčný veliteľ sa ani neprišiel priamo pozrieť, koľko násypov je vystavaných, čo je potrebné ešte vykonať a podobne. Do Morovića priviezli  dva kamióny piesku, ale on ich vrátil späť. Čo ešte k tomu dodať? Akiste sa také veci dejú vtedy, keď si politika pchá vlastné prsty, kde netreba!“ rozhorčene uzavrel M. Đokić.

Jasmina Pániková