Pripraviť výstavu? To chce kumšt!

Jedna lastovička leto nerobí. Ale keď už priletí, veští prírode pekné mesiace a nám ľuďom aspoň pookreje duša pri pohľade na ňu, tráva akoby sa zazelenala väčšou nádejou a nebo sa po búrke konečne vyjasnilo. Ale aj tá jedna jedinká sa na svoj let dlho pripravuje. Hoci letí do známeho, vracia sa domov. Podobnú paralelu môžeme nájsť v umení. Dlho trvá, kým sa objaví niečo nové vo svete kreativity, čo bude predzvesťou stability a dlhovekosti. No odhodlaný človek vie pripraviť za voz nádeje aj v umení. Príkladom takéhoto lastovičieho letu je aj výstavná činnosť v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. Po prvej „lastovičej“ výstave zlietli sa aj ďalšie a zlietajú sa naďalej, hoci príprava na každú výstavu, tak ako na každý let jedného vtáčaťa, je dlhá. Stojí však za to, lebo pri pohľade na vystavené práce v galérii naozaj každá duša poskočí. Umenie nám však na rozdiel od lastovičiek robí leto aj v zime.

Galéria Zuzky Medveďovej bola založená darom Zuzky Medveďovej Obci Báčsky Petrovec v roku 1989. Odvtedy už ubehlo mnoho rokov a jej expozičná činnosť sa viac-menej ustálila. Etablované sú výstavy bienálneho typu, napríklad slovenských akademických umelcov 1. bienále zoskupilo v roku 1991. Milovníci umenia sa však tešia vždy aj na bienále amatérskych umelcov. Galéria pripomína významné jubileá, predstavuje začiatočníkov, ktorým pripravuje samostatné výstavy. Maľba, kresba, sochárstvo, grafika, ale aj úžitkové umenie, fotografia, karikatúra… Zoznam by bol dlhý.

Plán expozícií sa pripravuje rok dopredu. „Už takto máme spravidla každoročne troch či štyroch autorov. To znamená, že naše kapacity sú už vtedy naplnené,“ rozprávame sa s Pavlom Čánim, riaditeľom Múzea vojvodinských Slovákov, ktoré zastrešuje aj Galériu Zuzky Medveďovej: „Ešte stále nie je doriešený systém financovania múzea, a tým ani galérie. Vždy musíme vymyslieť obsahovo také výstavy, ktoré budú finančne podporené, a musíme sa držať aj toho, čo sa samé núka ako výstava.“

Na prvý pohľad sa môže zdať príprava výstav ako nenáročná, ale okrem nej prebieha aj muzeálna a muzeologická činnosť. Koľko času, financií, administratívnych, ekonomických, technických a umeleckých príprav si vôbec vyžaduje jedna výstava? V záujme galérie je vystavovať predovšetkým to, čo ešte nebolo vystavené. Každý organizátor chce byť prvý, kto poukáže na nový potenciál s vierou, že sa aj do budúcna osvedčí na umeleckom poli. Stáva sa, že sa autor, ktorý má záujem vystavovať, prihlási sám. Veľakrát je to však výzva z iniciatívy galérie. „Organizátor má svoju ideu, s ktorou osloví autora, ale autor má vlastnú predstavu o svojej tvorbe. Niekedy je ťažké presvedčiť ho, že jeho observácia nemusí byť tá jediná správna,“ načrtáva P. Čáni, dodávajúc k štruktúre výstav: „Výstava je jeden celok, kde aj organizátor je kreatívny a je spoluautorom výstavy. To si vyžaduje teoretické znalosti, talent a predovšetkým skúsenosti.“

Okrem finančných možností sa pri počte vystavovaných umeleckých diel dbá na priestorové možnosti galérie. Na druhej strane treba vedieť, že nie všetko je v Galérii Zuzky Medveďovej možné prezentovať pre technické podmienky priestoru. Galéria má relatívne veľký priestor – steny aj plochu, má však i nedostatky. „Nemáme zariadenia, ktoré regulujú teplotu. Ani sám autor si nedovolí vystavovať niektoré svoje diela hneď vedľa vstupných dverí,“ ozrejmuje P. Čáni, vodiac nás galériou: „Galéria má len umelé osvetlenie. Neónové svetlá skresľujú farby a dodávajú studený zelenkavý odtieň. Výška a šírka stien je ešte ako tak dobrá, ale steny sú neproporčné.“ Každá stena je jeden celok a na to treba dbať pri výbere prác. Tam, kde sa dve steny stretávajú, možno vytvoriť umelecké preklenutie prostredníctvom diel. Najstarší spôsob prezentácie je práve vytváranie celkov.

Súčasná estetika, aj keď ide o prezentáciu diel, robí veľmi smelé výstavy, kde sa posúvajú kritériá a spôsoby prezentácie. „Sám, ako autor, aj ako organizátor, som robil také výstavy – napr. grafiky som zalepil na podlahu. Prítomných to dosť zmiatlo. Dvadsať minút stáli v predsieni výstavného priestoru a nevedeli, ako majú cez grafiky prestúpiť do miestnosti, aby po nich nepošliapali,“ spomína výtvarník a riaditeľ P. Čáni. Netradičné poňatie expozície rozhodne zaktraktívni podujatie. Neobvyklý spôsob prezentácie dokáže poukázať na nové momenty a akceptovanie výtvarného diela. Podľa slov spolubesedníka sa tým len obohacuje vizuálna komunikácia a chápanie vlastného diela: „Často autori reagujú veľmi pozitívne, pri tom stačil malý posun diela v priestore. Niektoré mienky sa tým spresnia alebo sa otvoria nové okná do umenia. Napríklad kniha nemusí byť len na polici, ale môže byť artefaktom na stole.“

Technické zmeny v otázkach, na čo zavesiť diela aj z aspektu bezpečnosti, teda či použiť drôt, klinec, silon, či je potrebné niečím chrániť dielo – to všetko závisí od váhy a materiálu vystavovaných objektov. „Bolo by logické, keby sme v galérii mali technických zamestnancov – majstrov, ktorí by boli znalí takejto činnosti,“ uvažujeme spoločne. Všeobecne v niektorých galériách sa nesmie fotiť, nesmie sa dotýkať exponátov, nesmie sa používať to alebo ono svetlo. V tomto smere je však Galéria Zuzky Medveďovej veľmi otvorená návštevníkovi.

Problematickou otázkou je aj prevoz diel. Musia sa totiž podpisovať zmluvy s autorom, ktoré ho chránia v prípade poškodenia diela. Galéria Zuzky Medveďovej zatiaľ niekoľko výstav nezrealizovala, lebo takéto zmluvy nemohla podpísať, resp. nenašli sa inštitúcie, ktoré by boli garantom. Nezabudnime ani na to, že samotný transport si vyžaduje odborné balenia diel, aby nedošlo k ich poškodeniu.

Samotná inštalácia výstavy si vyžaduje tiež znalosti materiálu. Inak sa vystavuje fotografia, inak socha z dreva, kameňa či skla. Závesný inštalačný systém je v galérii od jej založenia, odvtedy, čo sa škola zmenila na výstavný priestor. Momentálne je pripravený aj projekt na úpravu depozitára podľa normatívnych predpisov. Prípravné práce, aby sa dobrá idea mohla zorganizovať, trvajú niekedy aj niekoľko rokov. Ako hovorí Pavel Čáni, „jedna perfektne pripravená výstava nie je garanciou toho, že aj druhá výstava bude perfektná“.

Ak však návštevník výstavy nadobudne dojem, že pripraviť ju bola maličkosť, je to len dôkazom kumštu organizátora, ktorý má svoju prácu i záľubu v malíčku. Lebo každá dokonalá maličkosť je dielom veľkej obety.

                                                                                                                                   Monika Necpálová