Privatizácia menšinových médií neveští nič dobrého

O mesiac by sa mal ukončiť proces privatizácie médií. Potrvá však určitý čas, kým zistíme, či úspešne. Našim lokálnym a treba povedať, že aj pokrajinským médiám kniha budúcnosti asi nebude vypísaná ružovým.

Menšinové spoločenstvá (konečne) čoraz hlasnejšie vo verejnosti varujú, že štátne privatizačné tendencie neprinesú nič dobrého v mediálnej oblasti, v ktorej je zakotvené aj získané právo na informovanie v materinskej reči. Upozorňujeme na to aj v týždenníku Hlas ľudu, v ktorom v posledných niekoľko mesiacov (či rokov?!) často poukazujeme na zjavný problém v tejto oblasti.

Koordinácia národnostných rád národnostných menšín začiatkom mája zaslala republikovému ministrovi kultúry a informovania Ivanovi Tasovcovi otvorený list, v ktorom apeluje na patričný orgán, aby zastavil privatizáciu menšinových médií. Okrem iného sa v ňom píše, že „s cieľom dosiahnutia verejného záujmu definovaného článkom 16 Zákona o verejnom informovaní, z privatizácie sa majú vyňať lokálne a regionálne elektronické médiá (podľa odporúčania národnostných rád), ktoré desaťročia vysielajú program aj v jazykoch národnostných menšín, predovšetkým v lokálnych samosprávach, v ktorých sú menšinové jazyky v úradnom používaní. Ide o získané právo na informovanie v materinskom jazyku na lokálnej úrovni, a preto národnostné rady žiadajú, aby tieto médiá zostali vo funkcii lokálnych  a regionálnych verejných servisov a aby boli vo vlastníctve lokálnych samospráv, ktoré ich budú systémovo financovať”.

Toto stanovisko na schôdzi (21. mája) venovanej úskaliam, ktoré trápia menšinové spoločenstvá vo veci aktuálnej privatizácie médií, podporil aj Výbor pre informovanie Zhromaždenia APV.

O tomto, ale aj o „priestorovom” probléme redakcií Hlas ľudu a Ruske slovo na stretnutí s patričným výborom pokrajinského zhromaždenia hovorili predstavitelia dvoch printových redakcií spolu s predstaviteľmi NRNM. Redakcie jediného slovenského a jediného rusínskeho týždenníka na území Srbska toho času zápasia s problémom nájomného za priestory, v ktorých sídlia takmer od samotného založenia, a ktoré sa nachádzajú na piatom, resp. siedmom poschodí budovy podniku Dnevnik-holding, a. s., v reštrukturalizácii. „Po nedávnom zvýšení poplatkov za používanie pracovného priestoru budúcnosť redakcií Hlasu ľudu a Ruského slova je prinajmenej neistá,” upozorňujú riaditelia NVU Hlas ľudu a Ruske slovo Samuel Žiak a Martica Tamašová.

Na kopu problémov menšinového informovania sa už nakopilo hodne toho, čo naozaj môže mať veľmi negatívny a ďalekosiahly dopad na urýchlenie beztak rýchlej asimilácie príslušníkov menšinových spoločenstiev. A 1. júl klope na dvere – čo nám len prinesie?! Opravdiví menšinoví novinári majú už z toho knedľu v hrdle – obávajú sa najhoršieho…

V elitných novinárskych odborných kruhoch sa povráva, že ide o zámerné „vypúšťanie“ oblasti informovania zo skupiny získaných práv, čo je v úplnom rozpore s najvyšším štátnym aktom. Dokonca to sa prieči aj mnohým medzinárodným dokumentom, ako je napr. Európska charta o menšinových a regionálnych jazykoch a Rámcová dohoda o ochrane národnostných menšín, ktorých je naša krajina podpisovateľkou. Ale u nás je všetko možné. Aj to nemožné.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová