Profesionálny a etický štandard – čo to je?

Volebná kampaň sa v plnom zmysle slova ešte ani nezačala. Táto nevyhnutná časť volieb, keď sa nám bude zdať, že nám politici aj z chladničky budú vychádzať, nás iba očakáva. Regulačné telesá už začali „edukovať“ alebo upozorňovať médiá na vyváženie obsahov o všetkých politických stranách: Médiá počas predvolebnej kampane sa musia rovnako správať voči všetkým politickým stranám; Zakazuje sa prikryté vysielanie predvolebného programu v podobe informačného alebo iného druhu programu a pod.

Na tieto pokyny regulačného telesa skutočne niektoré médiá neprihliadajú. Keď v správach moderátorka TV Pink prečíta, že je premiér jediným človekom, ktorý počas záplav ide tam, kde je najťažšie a jediná osoba, ktorej občania veria, a to s takým výrazom tváre pripomínajúcim herečky latinskoamerických seriálov, je viac než očividné, že je táto televízia v láske s vládnucou stranou. Rovnakú harmóniu prežívajú aj iné médiá – Studio B, Informer, ktorého zodpovedný redaktor vyhráva anjela strážcu nášho premiéra.

K propagačným prostriedkom vládnucej politickej strany inklinujú aj niektoré lokálne médiá. Obsahy istého lokálneho média pôsobiaceho v určitej viacjazykovej obci sa, podľa novinárskych expertov, podobajú obsahom troch spomínaných médií. A je to tak? Žiaľ, je. Ak moderátor vysielania svojmu spolubesedníkovi pomáha dokončiť vety, ktoré sú otvorene za niekoho a proti niekomu, konštatuje, že určití ľudia používajú urážajúce slová, a pritom za našu spoločnosť (do ktorej aj sám patrí) hovorí, že trpela sociálnym autizmom, „zombizmom“ atď. nemožno sa nespýtať: Prečo je vôbec vypracovaný etický kódex novinárov?! Niektorí si ho pravdepodobne nečítali… Byť sympatizantom určitej strany nie je nikomu zakázané, ale tí, ktorí sa podieľajú na formovaní verejnej mienky, by mali dbať na to, kde, kedy a v akej miere prejavujú svoje politické sympatie. Iba toľko!

Jasmina Pániková