Program – alfou a omegou RTVS

NAŠE INTERVIEW: VÁCLAV MIKA, GENERÁLNY RIADITEĽ ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA

Priamym podnetom na rozhovor s Václavom Mikom, ktorý sa v auguste minulého roku dostal na post generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), bola jeho oficiálna návšteva Novému Sadu v dňoch 15. až 17. apríla t. r., keď spolu s generálnym riaditeľom tunajšej Rádio-televízie Vojvodina Sinišom Isakovom podpísal dohodu o spolupráci medzi týmito dvoma verejnými servismi.

Počas svojej služobnej cesty generálny riaditeľ Václav Mika spolu s  kolegyňami PhDr. Slavomírou Kubíčkovou, vedúcou Odboru medzinárodnej spolupráce, a PhDr. Danielou Migrovou, riaditeľkou Sekcie generálneho riaditeľa, navštívili aj Novinovo-vydavateľskú ustanovizeň Hlas ľudu, kde sme mu položili aj niekoľko otázok.

– V roku 2012 ste sa stali generálnym riaditeľom Rozhlasu a televízie Slovenska. Aké je poslanie mediálneho verejného servisu v súčasnej Slovenskej republike?

– Alfou a omegou misie verejnoprávneho servisu je program. Mojou prioritou je programová zmena, ktorá je viditeľná pre diváka. Ak k tomu nepríde, tak tá misia bude neúspešná. Úloha verejnoprávnej televízie je výraznejšia ako bola kedykoľvek predtým. Spôsobuje to to, že komerčné televízie opúšťajú priestor plnoformátových televízií, sústreďujú sa na jediný parameter pomer – cena – výkon, keďže je trh pre nich zložitejší. Hodnotové veci sú väčšinou náročnejšie, drahšie, a neprinášajú toho univerzálneho, resp. masového diváka, a preto nie sú „zaujímavé“ pre komerčné médiá. V tom je stratégia televízie jasná: sústrediť sa na fenomény televízie, akými sú kvalita, originalita a vlastná tvorba. Nie je to v ničom jedinečná stratégia, veľa predchodcov o tom tiež hovorilo, ale ja by som bol rád, keby z tých slov boli aj činy. Nám sa už niektoré veci podarili, ale nie som veľmi odvážny hodnotiť niečo za trištvrte roka.

– Ktorými konkrétnymi krokmi plánujete prispieť k rozvoju slovenského verejnoprávneho média?

– Mali sme pekný program Slovensko 2012 Advent, keď sme pripravili, možno historicky prvýkrát za obdobie jestvovania verejnoprávnej televízie, dvadsať živých koncertov na Dvojke. Hodinové koncerty sme vysielali počas piatich dní pracovného týždňa a v nedeľu charitatívnu šou. Prínosom je aj to, že sme každý deň boli v inom meste, vždy v niektorej kultúrnej inštitúcii a vždy sme priniesli iných interpretov, iný žáner. To v praxi znamená, že si televízia splácala dlh voči istej záujmovej kultúrnej komunite. Toho času pripravujeme vlastný hraný detský seriál a podarilo sa nám zriadiť aj Odbor výskumu programu a vývoja formátov, ktoré predtým neexistovalo. To znamená, že chceme neustále získavať informácie o tom, aké má náš divák preferencie a očakávania. Samozrejme, spravodajstvo je prioritou číslo jeden. V tomto úseku sa nám podarilo dostať na formát 16 : 9 v novom virtuálnom štúdiu s úplne novou vizualizáciou. V nadchádzajúcom období plánujeme prejsť na úplne digitalizovaný spravodajský reťazec, čo neznamená len to, že kvalita bude vyššia, ale to znamená, že budeme môcť v reálnejšom čase spracovať všetky výstupy. Za pomoci vnútornej digitalizácie sa dopracujeme k základnému atribútu nášho spravodajstva a ním je informačná hodnota, čiže chceme byť informačným lídrom na trhu.

– Aké zmeny plánujete pre rozhlas?

– Ja som si aj stratégiu zámerne pomenoval rozdielne pre rozhlas a pre televíziu, keďže v televízii má viac prvkov revolučných, a v rozhlase viac prvkov evolučných. Rozhlas je v zásade so svojimi deviatimi okruhmi a s tromi nosnými naformátovaný, čo neznamená, že tam nie je priestor na dôslednejšie mapovanie trhu, na doformátovanie, na prácu s hudobným formátom, na podporu väčšieho zastúpenia slovenskej hudby. Prúdové vysielanie, ktoré je nosnou časťou Slovenského rozhlasu, aj teraz prechádza mapovacou štúdiou, čo je pre nás spätnou väzbou s poslucháčom, čo od nás očakáva.

Povedali o spolupráci RTV a RTVS…

Milina Florianová, zodpovedná redaktorka Programu v slovenskej reči RNS: Vzhľadom na to, že máme skúsenosť so spoluprácou so Slovenským rozhlasom ešte z čias, keď bol samostatnou inštitúciou, môžem zodpovedne tvrdiť, že podpísaná dohoda má mimoriadny význam, lebo množstvo nahrávok detskej, ľudovej, zábavnej a vážnej hudby, ale aj hraný program prichádza práve z tohto média. Výmenou takýchto materiálov obohacujeme našu programovú ponuku. Táto dohoda je o to významnejšia, že umožní študijné pobyty členov našich redakcií v RTVS, teda nielen jazykové zdokonaľovanie, ale aj zdokonaľovanie v súčasnom novinárskom prejave.

Slavomíra Kubíčková, vedúca Odboru medzinárodnej spolupráce RTVS: Musím povedať, že pre mňa je to také osobné jubileum. Je to už dvadsať rokov, čo navštevujem slovenskú rozhlasovú redakciu v Novom Sade. Dá sa povedať, že tá spolupráca je veľmi aktívna, plodná a napomáha obidvom stranám. Sme veľmi radi, že sme teraz obnovili zmluvu o spolupráci, ktorej začiatky sú spred dvadsiatich rokov. Pomáhali sme a budeme pomáhať programovo, teda s pôvodnou súčasnou tvorbou, ktorú vyrábame s kvalitným  technickým, novinárskym a hereckým obsadením. Táto dohoda je iná v tom, že sa vzťahuje nielen na rozhlas, ale aj na televíziu, keďže sa Slovenský rozhlas a Slovenská televízia pred dvomi rokmi zlúčili.

– S vaším príchodom prišlo aj k zmenám v personálnej oblasti, čiže v organizačnej štruktúre. O aké zmeny ide?

– Logicky, priniesol som si vlastný manažment. Okrem toho zmenili sme štruktúru organizácie riadenia, kde sú vlastne dva ciele. Prvým cieľom je dosiahnutie lepšieho ekonomického modelu fungovania, kým druhý cieľ je skôr obsahový, čiže väčšie zameranie na program ako taký. Na kľúčových pozíciách, akými sú program, spravodajstvo, riadenie techniky a ekonomiky, máme úplne nových ľudí. Som rád, že všetci noví kolegovia sú ľudia, ktorí prišli z čisto profesionálneho prostredia, čím opúšťam istú zvyklosť, že na vedúce miesta nastupujú ľudia istých nominácií. Treba otvorene povedať aj to, že takmer všetci sú bývalí zamestnanci TV Markíza, kde som predtým bol generálnym riaditeľom.

– Aj predtým než sa zo Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie pred dvomi rokmi stal jeden podnik RTVS, v týchto médiách, resp. médiu existovali a existujú vysielania pre národnostné menšiny. Plánujete nejaké zmeny aj v tejto sekcii?

– Sekcia národnostného vysielania sa dostala priamo pod generálneho riaditeľa, čo poukazuje na náš vzťah k tejto otázke. Pre nás je to také dôležité, že sa dostalo na prvý stupeň riadenia. I keď je to spoločné centrum, pre televíziu a rozhlas máme odlišnú koncepciu. Vlastné národnostné vysielanie má ukrajinská, rusínska, rómska a dominantnou je maďarská menšina, ktorá má zastúpenie formátov spravodajských, publicistických a magazínové aj v TV, aj v rozhlase. Som toho názoru, že národnostné vysielanie je jednou z poslaní verejnoprávneho média. Pre nás je národnostné vysielanie dôležité, lebo sme v tom jedineční, pretože to vyplýva zo zákona a pretože tým napĺňame poslanie verejnoprávneho média, ale prispievame aj k harmonizácii nášho života s menšinami a opačne.

– Už roky pripravujete aj program pre Slovákov v zahraničí.

– Zahraničné vysielanie Slovenského rozhlasu prednedávnom oslávilo dvadsať rokov jestvovania. Toto vysielanie má stabilnú koncepciu, i keď je to jedna z funkcií rozhlasu, ktoré patria medzi najdrahšie, keďže je denne prítomná viacjazyková mutácia. Aj napriek tomu neopúšťame túto koncepciu, ba naopak, pracujeme na tom, aby sme ju spustili aj na krátke vlny.

– Pre naše dva verejné servisy, RTV a RTS, je v súčasnosti príznačný problém s financovaním. Ako je RTVS na tom?

– V televízii prišla väčšia zmena, čo sa týka peňazí, keďže opustila reklamu, až na výnimku – na Jednotke je trvanie 7 minút v rámci 24 hodín a na Dvojke iba jedna reklamná prestávka denne, takže príjmy z reklamy sú v RTVS dnes marginálne, a na druhej strane sa úhrada za služby verejnosti (koncesionárske poplatky) nezvyšovala už desať rokov. Nový zákon upravil  túto platbu, takže sa rozšíril objem ľudí, ktorí sú oslobodení od platenia. V zásade máme dva príjmy, čiže koncesionárske poplatky a príjmy zo štátneho rozpočtu prostredníctvom zmluvy s Ministerstvom kultúry. Príjmy zo štátnej pokladnice nahrádzajú financie, ktoré vypadli z reklamy. Aj napriek všetkým príjmom sa v podniku snažíme zlepšiť ekonomiku. Keď ide o poplatky, v tejto chvíli neexistuje politická vôľa na ich zvýšenie, i keď per capita sú najnižšie v EÚ. Na ilustráciu porovnám Slovensko s Chorvátskom: u nás sú koncesionárske poplatky vo výške 4,64 eura a v Chorvátsku 11 eur.

– V čom vidíte význam podpísania dohody o spolupráci medzi Rádio-televíziou Vojvodina a Rozhlasom a televíziou Slovenska, ktoré bolo aj dôvodom vašej návštevy Vojvodiny?

– Vidím v tom dva významy. Prvý je širší politicko-spoločenský, a druhý je obsahový. Z našej strany pri vytváraní nových formátov budeme vedieť dohodnúť autorské práva aj pre vašu stranu. Počas našej návštevy pokrajinskému verejnému servisu odznel aj konkrétny návrh z našej strany. Keďže v tomto roku oslavujeme veľké výročie Cyrila a Metoda prostredníctvom televíznych vysielaní, pokúsime sa zabezpečiť autorské práva aj pre vás, aby sa to mohlo vysielať v TV Vojvodina. Podľa mňa ľudský kontakt je nenahraditeľný. Keď sa ľudia poznajú, cez tváre sa im ľahšie spolupracuje…

Za rozhovor ďakuje: V. Dorčová-Valtnerová