Radi by do volieb, lenže tie podpisy…

16.feb 2014

Radi by do volieb, lenže tie podpisy…

Ako teda zájdeme ďalej?

Ako teda zájdeme ďalej?

AKTUÁLNE POLITICKÉ ANGAŽMÁN SRBSKÝCH SLOVÁKOV

Tu a teraz, vážení, nemienime nikomu soliť rozum ani hlúposťami, tobôž nie múdrosťami o tom, ako sa rozbieha, vlastne ako špurtuje čerstvý predvolebný peletón. Pokúsime sa – čím pozornejšie, aby sme sa, nebodaj, niekoho nedotkli viac, než je dovolené dotknúť sa verejných činiteľov – vyhľadať, zrejme kdesi na konci spomenutej kolóny, politické strany, ktorých názvy obsahujú prívlastok slovenská. Čo na tomto pláne máme, čo sme mali, aké sú ciele politických strán časti, t. j. častí srbských Slovákov v pretekoch o získanie poslaneckého kresla v Národnom zhromaždení Republiky Srbska, ktoré sa uskutočnia 16. marca?

Z Registra politických strán a zoznamu vymazaných politických organizácií vyplýva, že po Novom roku Slováci žijúci v Srbsku majú zaregistrované tri politické strany. Najstaršia z nich je Slovenská strana v čele s jej predsedom Jánom Paulom z Padiny, založená 20. marca 2008. Nasleduje Strana vojvodinských Slovákov (SVS); založil ju jej prvý predseda, teraz už nebohý, Štefan Séč z Pivnice 14. marca 2010 pod názvom Nová politická strana; pôvodne jej sídlo bolo v Báčskom Petrovci, teraz sídli v Báčskej Palanke a vedie ju predseda Viliam Slavka, taktiež Pivničan. Najmladšia je Slovenská demokratická strana, založená 7. decembra 2013, ktorá sídli v Novom Sade a jej predseda je Kysáčan Ivan Ferko, donedávny káder Demokratickej strany. Názory na opodstatnenosť zakladania – podmienečne povedané – slovenských politických strán sa rôznia, teraz ich však necháme bokom. V utorok sme telefonicky oslovili ich predákov s otázkou, či sa zúčastnia v parlamentných marcových voľbách. Jednoznačné odpovede sme síce nedostali, tak to ale vyzerá, že ani jedna z nich sa na republikových voľbách nezúčastní, aspoň nie samostatne, pričom tá najstaršia vraj zvažuje možnosť prípadného utvorenia koalície, ako pred obdobnými voľbami v máji 2012. Všetky tri strany tlačia v topánkach (aspoň tri) rovnaké kamienky. Azda najvypuklejší problém je otázka, ako kandidačné listiny opatriť podpismi 10 000 (desaťtisíc) voličov, potom je tu nedostatok času na predvolebné aktivity a ich vysoké náklady.

Keď sme sa pred časom zaoberali otázkou potreby alias zbytočnosti zakladania politickej strany slovenskej národnostnej proveniencie, iniciátori aktivít na tomto pláne sa čertili najmä v súvislosti s prognózou, že založenie jednej strany vyprodukuje buď priame založenie ďalších alebo rozštiepenie prvej na ďalšie strany. Ukázalo sa, že takéto možnosti sme nepripúšťali náhodne, že sme sa domnievali správne. Čoskoro po založení Slovenskej strany vznikla Slovenská ľudová strana, a to v Hložanoch 15. marca 2008. Okolo nej sa síce zdvihlo najviac prachu, za ktorým sa ale nekryl žiaden poriadny ťahúň. Už prípravy na jej vznik poznamenali roztržky medzi budúcim prvým predsedom Jurajom Červenákom a pôvodným iniciátorom založenia Michalom Spevákom starším, ktorý vystúpil z voza prv, než sa rozbehol hrboľatou politickou hradskou. Z honosného zakladajúceho motta SĽS (Hospodárstvo Hojnosť Hrdosť Hudba) zostali iba zdrapy a clivohrdé tóny po správe v denníku Danas (5. 1. 2010), z ktorej sa dozvedáme, že SĽS pristúpila k Sociálnodemokratickej strane Srbska (SDSP) Rasima Ljajića. Predtým sme boli svedkami rozkolu priamo v SĽS, ktorý sa skončil vystúpením z nej Štefana Séča a založením terajšej Novej slovenskej strany, čiže terajšej SVS. Na obmedzenom politickom nebíčku srbských Slovákov, roku 2010, krátko zablikala aj Slovenská liga v čele s Ľuborom Stupavským (ktorý sa neskoršie stal členom aktuálnej SVS), údajne akási odnož Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny.

Ukázalo sa, že ani zakladatelia strán z radu Slovákov žijúcich v Srbsku nie sú imúnni na obligátne syndrómy chorôb číhajúcich z politických barín, akými sú trebárs prelietavosť, nezásadovosť, mávanie špinavým prádlom… Pravdaže, zakladanie a štiepanie a množenie politických strán nie je príznačné len pre Slovákov; politické strany založili aj tunajší Maďari, Bosniaci, Chorváti, Rómovia, Rusíni a príslušníci iných národnostných menšín a etnických spoločenstiev v Srbsku. Po povinnej preregistrácii roku 2010 z existujúcich strán zostali 72, z toho počtu bolo až 42 strán príslušníkov národnostných menšín a etnických spoločenstiev a z registra „zmizlo” 501 strán.

Je priam okaté, že aktivity strán národnostných menšín a etnických spoločenstiev sa stupňujú najmä v podvečer volieb do národnostných rád. Tie sú síce opäť na obzore, ibaže je obzor riadne zahmlený a začmudený, podobne ako pred siedmimi rokmi, keď mali nasledovať voľby druhých zostáv národnostných rád. Tie sa, ako je známe, následne absencie zákona o voľbách národnostných rád, konali až o tri roky neskoršie. Kedy budú nasledujúce, je azda zapísané vo hviezdach. Čo hviezdy veštia, zaujíma ako členov aktuálnej zostavy Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, tak tu spomenutých predákov a členov politických strán, ale aj mimovládku Slováci a spolužitie založenú 18. apríla 2013 v čele s predsedom Michalom Spevákom starším. Tá avizovala tri prezentácie projektu Kuda dalje Slovaci? (Kam ďalej, Slováci?). Prvá z nich bude 20. februára v sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec (18.00), ďalšia 23. februára v Dome kultúry v Padine (17.00) a 28. februára v Medija centre v Belehrade, na pravé poludnie.

Komu odzvonia poludňajšie zvony?

Juraj Bartoš

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs