Rozprava

Z MÔJHO UHLA

V minulom čísle sme zahlásili, že sa zmienime o výsledkoch verejnej rozpravy ohľadom povinnej výbavy bicyklistov podľa návrhu Zákona o zmenách a doplnkoch Zákona o bezpečnosti dopravy na cestách, ktorá by mala obsahovať aj bezpečnostnú reflexnú vestu, čiže podľa toho návrhu bicyklista musí počas jazdy v noci, čiže v podmienkach zmenšenej viditeľnosti, nosiť reflexnú vestu.

Informovali sme tiež o tom, že spolky cyklistov z celého Srbska boli otvorene proti tomuto návrhu. Vlastne neboli výlučne proti tomu nosiť reflexnú vestu, ale proti záväznému príkazu nosiť ju. Boli toho názoru, že to neprispeje k bezpečnosti cyklistov, ale práve naopak, pozmení ich na vinníkov dopravy. Pritom žiadali od štátnych inštitúcií, aby sa neignorovala ich mienka pri procese formovania dopravnej politiky v našej krajine, ale plne rešpektovala.

Netrpezlivo sme očakávali, čo prinesie verejná rozprava o tomto návrhu, ale jej výsledky nás veruže iba sklamali. Potvrdila sa obava, že navrhovateľ – Ministerstvo vnútorných záležitostí – nebol veľmi ochotný vypočuť všetkých, ktorých sa táto problematika týka, dokonca predstavitelia bicyklistov takmer nemohli prísť k slovu a na dôvažok boli ešte pritom aj diskriminovaní. Ich pripomienky, že sú nové opatrenia zbytočné, až nezmyselné, keďže sa toho času nedodržiavajú ani tie už platné, akými je napr. povinnosť byť v noci osvetlený,  a pritom ide o opatrenia, ktoré sú povinné a uplatňujú sa v celej Európe. A všetci vieme, že by ich kontrola a príslušné tresty značne prispeli k bezpečnosti dopravy a ochrane samotných cyklistov. Navrhovatelia zákona  nemali porozumenie ani pre iné zákonné opatrenia, ktoré by podstatne prispeli k bezpečnosti bicyklistov, hoci mnohé z nich boli zdôvodnené príkladmi dobrej praxe z predpisov európskych krajín, kde je cyklistická doprava na vysokej úrovni. Oni trvali iba na nosení reflexnej vesty, a tým bola verejná rozprava skončená už predtým, ako sa začala.

Michal Ďuga