Otrasy na domácej politickej scéne pokračujú. Ten silný, spôsobený dlhotrvajúcou rekonštrukciou vlády, postupne utíchol, ale sa objavili nové udalosti, nové otázniky a výkričníky, problémy a dilemy… Niektoré z nich sa pokúsime ozrejmiť v tomto prehľade týždňa.
Možno pod vplyvom rekonštrukcie, možno jednoducho preto, že niečo podniknúť by sa patrilo, opozičné strany sa prebrali z letargie. Alebo sa o to aspoň pokúsili. Liberálno-demokratická strana (LDP) vystúpila s iniciatívou k bližšej spolupráci, ktorú adresovala predovšetkým Demokratickej strane (DS), ale aj iným parlamentným stranám, okrem Demokratickej strany Srbska (DSS). Ohlas bol taký, že pri iniciatíve sa všetko aj skončilo. Nikto síce nič neodmietol, ale všetci sa dožadovali nejakej platformy či programu bez toho, aby sami niečo navrhli. Prispôsobovanie daným podmienkam a pohotové reagovanie na skúšky času ešte stále nie je na dennom poriadku.
Medzi početné prekážky, ktoré denne treba prekonať na ceste k implementácii Bruselskej dohody, najnovšie sa zaradil vražedný útok na príslušníkov misie Eulexu na Kosove. K tragickému incidentu, pri ktorom zahynul príslušník litovského kontingentu, došlo začiatkom týždňa na severe Kosova neďaleko Zvečanu. Ako sa uvádza, neznámy páchateľ strieľal na dve vozidlá, v ktorých sa nachádzali úradníci colnej správy Eulexu. Incident ostro odsúdili predstavitelia Európskej únie a kosovský premiér Hašim Tači. Premiér Srbska Ivica Dačić vyhlásil, že „ktokoľvek to urobil, je najväčším nepriateľom Srbov a srbského štátu“. Vicepremiér Aleksandar Vučić upozornil, že odpoveď Srbska bude „prudká“.
V rámci príprav na lokálne voľby, ktoré sa na Kosove uskutočnia 3. novembra, predstavitelia srbského obyvateľstva naďalej zastávajú diametrálne odlišné pozície. Tí, ktorí sa zasadzujú za účasť vo voľbách, najnovšie oznámili, že oficiálna kampaň sa začne 1. októbra. Z druhej strany zástancovia bojkotu volieb už rozprúdili antikampaň, v rámci ktorej v stredu na námestí Šumadija v Kosovskej Mitrovici usporiadali ústredné zhromaždenie.
Voľby, volebné výsledky, koalície a predovšetkým prestavba moci sa po mnohých iných mestách v celom Srbsku stala témou dňa aj v Belehrade. Na utorkovom zasadnutí Zhromaždenia mesta zvolanom z iniciatívy poslancov SNS, SPS a DSS uvoľnili z funkcie primátora Dragana Đilasa (DS) so zdôvodnením, že stratil legalitu a legitimitu. Nastolenie belehradského príbehu a otvorenie „belehradského frontu“ sa inak pripisuje Dačićovi, ktorý svojím vyhlásením, že „Đilas je na ceste stať sa dávno minulým časom“, spustil reťazovitú reakciu. Vučić, ktorý sa belehradskej otázke väčšinou vyhýbal s vysvetlením, že sú aj významnejšie veci, o ktorých treba rozmýšľať, nemal na výber. Tým, že sa pridal k prestavbe moci v hlavnom meste, vyšiel predovšetkým v ústrety vlastným kádrom v SNS túžiacim po warholovských „pätnástich minútach slávy“ a po moci.
Na sobotu 28. septembra, keď sa toto číslo dostane k čitateľom, dúhovým pochodom by sa mal uzavrieť týždeň venovaný LGBT populácii v najširšom zmysle slova. Ani niekoľko dní predtým nebolo celkom isté, či sa belehradský Pride naozaj uskutoční. Ešte vždy je totiž veľmi aktuálna otázka, či štát vyspel a dospel natoľko, aby pochopil a zniesol podujatie tohto druhu, zvlášť vzhľadom na skutočnosť, že v spoločnosti badať silné prejavy homofóbie a násilia.
Dúhový pochod okrem iných podporila mládež SPS a mládež LSV. Účasť v Pride oznámili minister bez kresla poverený eurointegráciou Branko Ružić a hlavná vyjednávačka v prístupových rokovaniach Tanja Miščevićová. Hoci ani to nie je málo, mnohí by medzi účastníkmi radi videli aj najvyšších štátnych funkcionárov, predovšetkým prezidenta Tomislava Nikolića, ktorý asi pred rokom účasť dokonca aj sľúbil. Vicepremiér Vučić sa elegantne vyhovoril, ale premiér Dačić pobúrene odmietol každú možnosť vlastnej účasti v Pride. Bez ohľadu na to, že právo na odlišnosť je ústavné právo a že dúhový pochod hovorí predovšetkým o úrovni demokracie a ľudských práv v spoločnosti.
Anna Lazarevićová