Seriál o veľkej havárii

Katastrofickými rozmermi a ničivým dosahom na živý svet havária v Černobyľskej atómovej elektrárni z konca apríla 1986 poznačila svet v celom jeho nasledujúcom období. Stala sa v určitom zmysle symbolom deštruktívnosti vedeckého a technologického pokroku ľudstva a ako taká nevyčerpateľnou témou a inšpiráciou pre mnohé vedecké a umelecké diela. Pre intenzitu a jedinečnosť tejto katastrofy a pre skutočnosť, že mnohé jej okolnosti zostávajú dodnes zahalené tajomstvom, záujem o danú tému nehasne. 

Aj toto sú niektoré z dôvodov popularity najnovšieho televízneho seriálu Chernobyl z americko-britskej koprodukcie HBO – Sky UK, ktorého premiéra pripomenula 33. výročie veľkej havárie. O nekaždodennom úspechu tohto diela tiež svedčí priemerné hodnotenie 9,5 na najznámejšej internetovej filmovej databáze IMDb. Ide vlastne o miniseriál (5 epizód) s príbehom vo veľkej miere založeným na knihe bieloruskej spisovateľky Svetlany Alexievičovej (ináč nositeľky Nobelovej ceny), ktorej dielo Černobyľská modlitba podáva svedectvá ľudí priamo zasiahnutých haváriou spred vyše tridsiatich rokov.

Scenáristom televízneho seriálu je Američan Craig Mazin, spolutvorca niekoľkých úspešných filmových hitov, ktorého predlohu do filmovej podoby impresívnym artistickým spôsobom a za pomoci vynikajúcich hercov stvárnil švédsky režisér Johan Renck. Zvláštnu poetickosť znepokojujúcim scénam a celkovému pochmúrnemu ovzdušiu seriálu pridáva hudba islandskej skladateľky Hildur Guðnadóttirovej, ktorá mala predchádzajúce skúsenosti s významnými menami hudobnej neoavantgardy, akými sú Pan Sonic, Throbbing Gristle alebo Sunn O))). Konečným výsledkom je dielo niektorými kritikmi zaraďované medzi najhodnotnejšie výtvory hraného televízneho programu všetkých čias.

Nie všetci sú však oduševnení seriálom. Terčom kritík sú najmä niektoré vedecké nepresnosti a nelogickosti znázornených scén, ako aj občas prehnané zdôrazňovanie prvkov komunistického režimu v niekdajšom Sovietskom zväze. Nepresné je napr. znázorňovanie umierajúcich ľudí ožiarených radiáciou ako nebezpečných pre iných ľudí, ktorí s nimi boli v kontakte v nemocnici.

Naďalej, uvedený spôsob verbovania ruských baníkov potrebných na vykonávanie prác pri zamedzovaní ešte horších následkov havárie vraj nie je v súlade s historickou skutočnosťou a oni tam nepracovali nahí, ako je znázornené v jednej z epizód. Jestvuje rad ďalších poznámok ohľadom nelogickostí v seriáli, ale na druhej strane počuť mienky, že predsa nejde o dokumentárny film, ale o fikciu inšpirovanú skutočnými udalosťami.

Často počuť aj kritické tvrdenie, že seriál v podstate predstavuje antiruskú propagandu, lebo podčiarkuje chyby a bezohľadnosť vtedajšieho režimu v Sovietskom zväze. Iní odpovedajú, že toto dielo vlastne nesie v sebe hlbší odkaz a poukazuje na zavrhovanie pravdy a bezohľadné používanie klamstiev zo strany štátneho systemu s cieľom manipulácie s občanmi.

V každom prípade Chernobyl asi nikoho nenechá ľahostajným.

Stevan Lenhart