Písmeno je jednotlivý grafický znak písma, litera; graféma: malé, veľké písmená. Každé slovo je zložené z písmeniek. V žiadnom prípade nemôžeme namiesto slovka písmeno použiť slovko slovo, lebo nie sú rovnoznačné. Ale, žiaľ, aj to robíme často pod vplyvom srbčiny, lebo písmenko je v srbskom jazyku slovo. V srbčine sa pri slovnej hre povie na slovo, na slovo a v slovenčine je to na písmeno, na písmeno. Slovo písmeno použijeme aj keď chceme zdôrazniť nasledujúce: úplne všetko – do posledného písmen(k)a, ako i že je to presne, dôsledne: brať, vziať niečo do slova a do písmena – teda presne ako sa povedalo. Keď sa povie: Nezmeniť (na niečom) ani písmen(k)a, to znamená – nezmeniť nič. Neraz na vyjadrenie použijeme aj knižné spojenie: zapísať sa do dejín zlatými písmenami.
Slovo je základná jazyková jednotka s ustálenou formou i významom. Máme domáce, prevzaté, nové, spisovné, nárečové slová. Na správne vyjadrenie hľadáme vhodné slová. Sú chvíle, keď neprehovoríme slova – mlčíme ako peň, ako ryba. Spojením v pravom zmysle slova vyjadríme význam, myšlienkový obsah. Slovo je aj jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené slovo, slovo na úvod; príkre, úprimné, povzbudivé slová. Neraz použijeme silné slová – ako odvážny výrok alebo prejav. Dennodenne sa stretávame s tými, čo vypovedajú prázdne slová, ktorých reč je bezobsažná, zbytočná. Sú chvíle, keď stačí povedať iba dve-tri slová. O osobe, ktorá zaujímavo píše, hovorí, povieme, že je majster slova. Starostlivosť o správne vyjadrovanie je kultúra slova. O výrečnom človekovi povieme, že má dar slova. Dostať alebo nedostať sa k slovu znamená môcť či nemôcť prehovoriť alebo rozhodovať. Sľub, prísľub, uistenie je dať svoje čestné slovo, dodržať slovo. V prípade, keď je zbytočné hovoriť, povieme – škoda slov. Mať posledné slovo znamená rozhodnúť. Pri zrušení sľubu sa hodí spojenie – vrátiť slovo. Vyzvať hovoriť niekoho je – dať, udeliť slovo. Urobiť bez slova je urobiť poslušne. Chytať, chytiť, brať, vziať niekoho za slovo znamená využívať, využiť, zneužívať, zneužiť niečie výroky. Spojením to je slovo do bitky vyjadrujeme vážnu reč. Pritom treba mať na zreteli, že slovo a reč nie sú synonymné slová, a preto ich nemožno ani považovať za rovnoznačné. A netreba sa dať ani pomýliť pod vplyvom srbského jazyka, totiž slovenské slovko slovo je srbskom jazyku reč.
Reč v slovenčine je schopnosť človeka vyjadrovať myšlienky, názory, city. Je to jazyk: slovenská, česká, nemecká reč; materinská reč. Môžeme ovládať alebo neovládať nejakú reč, resp. jazyk. Aj rozprávanie, hovorenie, hovor, rozhovor: dať sa, pustiť sa s niekým do reči; alebo bola reč o nás. Rečou vyjadrujeme aj spôsob hovorenia; rozlišujeme plynulú, jasnú, nesúvislú reč. Slávnostná, smútočná reč je rečnícky prejav, prívet, povedzme predniesť reč. Spojením šíriť reči vyjadrujeme nepravdivú, nepodloženú správu. Reč je aj spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov na istú funkciu, štýl: básnická, umelecká, odborná reč.
Anna Horvátová
Knihy z tzv. živého fondu od rôznych vydavateľov zo Slovenska doputovali aj do knižnice Miestneho odboru Matice slovenskej v Begeči. Tento knižný dar si prevzali aj Slováci v Begeči a o tom sa vyjadrili takto:...
Čítaj viacDetailsStaropazovské Gymnázium Branka Radičevića v stredu 10. decembra navštívilo 115 žiakov ôsmeho ročníka z troch základných škôl v Starej Pazove, ktorí so svojimi učiteľmi a riaditeľmi prišli do tejto strednej školy. Vystavené...
Čítaj viacDetailsV nedeľu 14. decembra v priestoroch Kultúrneho centra v Kysáči o 16. hodine sa bude konať jubilejný 10. Festival ľudových krojov a tradícií v Srbsku. Návštevníci si budú môcť pozrieť veľké množstvo...
Čítaj viacDetailsV miestnostiach NVU Hlas ľudu sa dnes konala konferencia pod názvom Zachovanie identity menšín v modernej dobe, na ktorej sa hovorilo o zachovaní jazyka, kultúry a identity národnostných menšín v modernej spoločnosti. NVU...
Čítaj viacDetails
