Vláda Slovenskej republiky minulý týždeň schválila novelu zákona o pobyte cudzincov, ktorou sa do slovenskej legislatívy preberajú európske smernice o sezónnych pracovníkoch a vnútropodnikovom presune. Z jednej strany, novela uľahčí pracovné príležitosti aj pre našincov zo Srbska, ktorí vo veľkom počte odchádzajú na zárobky. Na druhej strane, Srbsko pomaly, ale iste ochudobnieva o pracovnú silu, o mladú inteligenciu, o ľudí.
Na Slovensku nová novela zákona o pobyte cudzincov zjednodušuje príchod, pobyt a zamestnávanie niektorých skupín zamestnancov mimo Európskej únie na Slovensku, ako sú sezónni pracovníci a pracovníci v rámci vnútropodnikových presunov. Uľahčujú sa ďalej podmienky pre zamestnancov, ktorí pracujú pre centrum strategických služieb, ako aj podnikateľov s inovatívnym projektom.
Doteraz sezónne zamestnanie sa mohlo vykonávať iba s udeleným prechodným pobytom. Novelizácia uvedeného zákona vylepšuje podmienky pre sezónnych pracovníkov, keďže po schválení navrhovaných zmien štátni príslušníci tretích krajín budú môcť vykonávať sezónne zamestnanie v dvoch režimoch.
Podľa informácií z TASR, prvý režim predpokladá pobyt najviac do 90 dní od príchodu na územie Slovenskej republiky, a to na základe udeleného schengenského víza a povolenia na zamestnanie, resp. len na základe povolenia na zamestnanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti.
Zo Srbska ľudia odchádzajú a nevracajú sa…
Za posledných desať rokov zo Srbska odišlo okolo 175-tisíc ľudí, najviacej mladých ľudí, ktorí v priemere majú 29 rokov a majú vysokoškolské diplom, písala ešte vlani začiatkom roka na svojom portáli Rádio-televízia Srbska. V tejto chvíli určite ide o vyššie číslo.
Ľudia najčastejšie do zahraničia odchádzajú za prácou a nevracajú sa. Podľa údajov Nacionálnej služby pre zamestnávanie z roku 2016, v Srbsku mladí ľudia na prácu čakajú v priemere dva roky.
Štatistické údaje tejto služby hovoria, že v novembri 2016 na úrovni celého Srbska bolo nezamestnaných 691 951 ľudí, z čoho 84 914 boli mladí ľudia vo veku 24 až 29 rokov. Z uvedeného počtu nezamestnaných mladých ľudí viac ako polovica, teda 46 954 bolo nezamestnaných mladých žien v uvedenom veku.
Slováci z Vojvodiny, a nielen Slováci, najčastejšie odchádzajú na Slovensko – študovať a pracovať, čiže žiť. Našinci ako výhodu využívajú osvedčenia Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré im umožňujú ľahšie prísť k pracovnému miestu, resp. k povoleniu na pobyt v Slovenskej republike.
– V roku 2013 bolo vydaných celkovo ponad 500 osvedčení Slovákov žijúcich v zahraničí, a len do konca novembra 2016 úrad vydal 2 200 takýchto osvedčení, – povedal predseda ÚSŽZ Ján Varšo pre printové vydanie Hlasu ľudu. – Keďže z toho zhruba 300 robí Ukrajina a zvyšok je Srbsko, Vojvodina, to chápe ako indikátor, že sa pokrajina odslovenčuje.
Podľa údajov, ktoré prináša printové vydanie Hlasu ľudu (č. 2 s dátumom 14. januára 2017 v texte Ota Filipa Je to o ekonomike, ale aj o vzťahu k vidieku na s. 26), približne 600 študentov od nás je na slovenských vysokých školách, kým ďalších 70 študuje v stredných školách. Teda toľko ich na Slovensku študovalo pred rokom…