Sme v jednom európskom priestore

30.okt 2013

Sme v jednom európskom priestore

Minister Dušan Čaplovič

Minister Dušan Čaplovič

SLOVO DALO SLOVO: Doc. PhDr. DUŠAN ČAPLOVIČ, DrSc., MINISTER ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Je akýmsi malým zázrakom, že pri tak pracovne napratanom nedávnom pobyte v Srbsku slovenský minister školstva, vedy, výskumu a športu Dr. Dušan Čaplovič objavil i štipku času a mal dostatok trpezlivosti venovať sa i večne zvedavým novinárom. A hodnotiť ozaj bolo čo: návšteva nezahrnula len rokovania s rezortnými kolegami, našimi ministrami osvety, vedy a technologického rozvoja prof. Dr. Tomislavom Jovanovićom, prípadne mládeže a športu Vanjom Udovičićom, ale znamenala i početné rozhovory s hostiteľmi ďalšími – predsedom vojvodinskej vlády Dr. Bojanom Pajtićom, vedením NRSNM v čele s Annou Tomanovou-Makanovou, predstaviteľmi lokálnych samospráv, škôl, spolkov, inštitúcií… V deň ukončenia pobytu, tesne po ukončení rokovaní s ministrom Vanjom Udovičićom v Paláci Srbska v Novom Belehrade, sa pána ministra  Čaploviča patrilo na začiatok opýtať:

– Ako oceňujete ten ministerský segment návštevy?

– Ja som veľmi rád, že som mal možnosť rokovať s obidvoma ministrami, predovšetkým s ministrom školstva, vedy a technologického rozvoja pánom Jovanovićom včera a ministrom športu a mládeže pánom Udovičićom dnes a že sme sa dohodli a zhodli, že tie osobné kontakty sú veľmi dôležité. Totiž, konečne sme prelomili tú doterajšiu dlhoročnú prax, vyznačujúcu sa občas skromnejšou činnosťou, v tom smere, že budeme konkrétne, na konkrétnych projektoch v budúcnosti širšie spolupracovať. Teda, zaktivizujeme spoluprácu. Bude sa to týkať nielen tej všeobecnej medzi Srbskou republikou a Slovenskou republikou, ale špecificky, aj postavenia našej národnostnej menšiny.

– Možno ten širší aspekt skonkretizovať…

– Najmä v oblasti vzdelávania a, samozrejme, aj v oblasti športu sme našli mnohé spoločné body, ktoré sa objavia čoskoro v medzirezortnej zmluve, ktorá sa bude podpisovať medzi naším rezortom a Ministerstvom školstva, vedy a technológií Srbska, i to počas návštevy pána ministra Jovanovića na Slovensku, ktorého som pozval k nám. Samozrejme, podobné styčné body sa nájdu aj v akčnom pláne v oblasti mládeže a v Memorande o porozumení a spolupráci v oblasti športu, o čom sme hovorili s ministrom Vanjom Udovičićom. Toto je, myslím si, veľmi dôležité, lebo konečne sme, pevne verím, veci zaktivizovali. Verím, že návšteva prispela k tomu, že som nielen navštívil našu slovenskú národnostnú menšinu, aby som sa zoznámil s jej životom a prácou, vzdelávaním a kultúrou, ale i k vytvoreniu podmienok na ďaleko lepšiu a aktívnejšiu spoluprácu s mojimi rezortnými kolegami.

– Slovensko nám evidentne môže dosť pomôcť aj v prenášaní európskych skúseností?

– Áno, to je to, čo som ponúkol v rámci predvstupového procesu Srbska, ktoré ho čaká od budúceho roku: že budeme veľmi nápomocní v tých oblastiach, čo sa týka aj môjho rezortu. Budeme spolupracovať na rôznych úrovniach. A, samozrejme, postupne vťahovať Srbsko do mnohých spoločných projektov, najmä v tom predvstupovom období, aby sme vytvorili podmienky na kvalitnú pripravenosť Srbska v tých oblastiach, za ktoré nesiem aj ja zodpovednosť. Ide o to, aby i moji rezortní kolegovia boli úspešní pri vstupe do európskeho vzdelávacieho, vedeckovýskumného, mládežníckeho, športového priestoru.

– S Vojvodinou vás spájajú aj osobné rodinné putá…

– V Kovačici si to zvlášť uvedomujem, lebo som bol pri hrobe svojho starého otca – tie putá tu stále existujú. Myslím si, že je tu teraz – tak ako v minulosti sme mali, že z vašej strany bola Juhoslávia takým vzorom pre  Slovensko, pre Československo a pre našich občanov – naša povinnosť vrátiť tú pomoc z minulosti Srbsku, občanom. Treba nám vytvoriť podmienky preto, aby sme už konečne žili v jednom európskom priestore. Aby sme nemali medzi sebou hranice a stavali si navzájom mosty, pomáhali si.

– Tu slovenská menšina má i hrá veľkú úlohu…

– Áno, práve slovenská menšina môže zohrávať dôležitú úlohu v tejto oblasti. Presvedčený som, že i moji srbskí partneri si to uvedomujú. A že budú vytvárať dobré podmienky pre to, čo sa tu založilo a čo tu existuje – aby sa  nielen uchovalo, ale aj v budúcnosti ďalej rozvíjalo.

                              Za rozhovor ďakuje: Oto Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs