Spoločným úsilím k novému výzoru školy

Základná škola T. G. Masaryka v Jánošíku nedávno otvorila svoje brány skutočne upravená tak, ako sa to na jednu školu patrí. No, poďme radom. Škola pozostáva z dvoch budov: tú staršiu otvorili v roku 1964, tú novšiu o 7 rokov neskoršie. Ide o súčasnú školu, vybavenú tak veľkými učebňami, ako aj telovýchovnou sieňou, knižnicou, kuchyňou, ihriskom na nádvorí, parkom… Krytého priestoru je 1200 štvorcových metrov a otvoreného dvakrát viac. Pri tejto príležitosti sme sa zastavili pri riaditeľovi Martinovi Listmajerovi, aby nám porozprával dačo o práci tejto vzornej školy. Povedal nám:

– V našej škole je dokopy 174 žiakov: škôlka má jedno oddelenie a po jedno oddelenie je od 1. do 8. ročníka. Vcelku je tu zamestnaných 15 pracovníkov. Školské budovy sú novšie, ale v posledných rokoch sme začali zápasiť s veľkým problémom: vlhkosťou zapríčinenou spodnými vodami v staršej budove. Keďže sa situácia z roku na rok zhoršovala, museli sme dačo podniknúť. Stretli sme sa s ochotou a porozumením iných zainteresovaných činiteľov. Okrem iných nám finančne pomohli Miestne spoločenstvo a PPK Tamiš z Jánošíka. V polovici roboty sme zostali bez prostriedkov na kalenie. Problém sme nastolili na zhromaždení pracujúcich a spoločnej porade rodičov, na ktorej rodičia jednohlasne schválili návrh, aby sme sa všetci spolu dali do práce.

Všetci triedni pracovali svorne s rodičmi a žiakmi. Sami sme zabezpečili materiál, vybielili triedy, natreli okná a dvere, uschopnili miestnosti na každodennú prácu a umožnili žiakom mimoriadne výhodné podmienky pre učenie. Aj pri tejto príležitosti sa potvrdila skutočnosť, že sa spoločnými silami a dobrou organizáciou veľa toho dá dosiahnuť. Pracovali sme dva týždne v auguste, aby už 1. septembra bolo všetko upravené. Mimoriadne úsilie vynaložili všetci pracovníci školy, ktorí celý rad dní pracovali od svitu do mraku, spolu s rodičmi a žiakmi.

Vonkajšiu časť školy bezplatne upravili majstri, ktorých poskytol PPK Tamiš, pričom škola zaobstarala potrebný materiál.

Jeden z rodičov, ktorí sa zúčastnili v prácach na úprave školy, je aj Ján Žiak, ktorý nám povedal:

– Na dočasnej práci v NSR som viacej rokov. Domov som prišiel na dovolenku, ale keď nás zavolali do školy a vysvetlili nám, v čom je problém, neváhal som ani chvíľku. Hneď som sa prihlásil do práce. Som stolár, nuž som sa onedlho spolu so susedovcami dal do roboty. Pomáhali nám pracovníci školy a žiaci. Veď len spoločným úsilím môžeme dačo vykonať, aj toto bol druh stabilizácie. Keď to bude treba, pomôžeme aj druhýkrát…

Takto hovorili aj mnohí iní. A dobre, že je práve tak. Je to na osoh nielen škole, ale predovšetkým tým, ktorí deň za dňom trávia v jej laviciach.

O. Mega

(Výber z Hlasu ľudu číslo 44,

ktoré vyšlo 11. októbra 1980

v Novom Sade)

vo výbere Kataríny Gažovej