Správna kombinácia v správnom čase

23.dec 2015

Správna kombinácia v správnom čase

Pojem chronovýživa sa v našej spoločnosti začal zjavovať pred zhruba dvomi-tromi rokmi. Dnes sa s týmto pojmom stretávame všade, ale veľká časť z nás stále nevie o čo vlastne ide. Čo je to chronovýživa? Špeciálna diéta? Bezsacharidová a beztuková diéta alebo…?

Na tieto a podobné otázky nám odpovedala Anka Džigurská, nutricionistkaPoradni pre chronovýživu v Novom Sade.

Anka Džigurská

Anka Džigurská

Mohli by ste nám vysvetliť čo je chronovýživa?

Chronovýživa je nutrično-diétny režim, ktorý sa zakladá na princípoch niekoľkých vied – biochémie, potravinovej chémie a fyziológie potravín. Tento spôsob výživy sleduje zmeny v našom tele v priebehu 24 hodín, presnejšie aktivity hormónov v našom tele. Jednoducho povedané chronovýživa predstavuje kombináciu potravín v určitej časti dňa. Preto sa aj volá chrono, z gréckeho slova khronos, čo znamená čas.

Tento pojem je v našej spoločnosti pomerne novým pojmom…

Áno, u nás mnohí nevedia o čo ide, ale samotný spôsob chronovýživy nie je až natoľko „nový“. Tento spôsob výživy prvý predstavil francúzsky odborník na výživu Dr. Alain Delabos ešte v 80. rokoch minulého storočia. V našej krajine sa o chronovýžive začalo rozprávať pred desiatimi rokmi, ale expanziu zažila pred asi dvomi rokmi. Mnohí sú zainteresovaní o tento spôsob výživy a čoraz viac ľudí dbá o svoje zdravie. Prichádzajú aj k nám do poradne, na prehliadku alebo sa informovať ako by sa mali správne stravovať.

Ako by malo vyzerať jedno denné menu podľa chronovýživy?

Typické menu pre osoby, ktoré nemajú žiadne metabolické problémy, by malo vyzerať takto: ráno by sme mali jesť trochu silnejšiu stravu, čiže kvalitné uhľohydráty a chlieb z celozrnnej múky, čiže nie biely chlieb, ale integrálny. Takýto chlieb bez problémov môžeme kombinovať s domácimi mäsovými produktmi a vajcami. Na obed by sme si nemali prichystať spolu proteíny a uhľohydráty. Jedlo, ktoré by uspokojilo potreby nášho tela by bola napr. plnená paprika, ale pozor, do mäsa by sme nemali pridať aj ryžu, ako to väčšina robí. Na olovrant by sme mali jesť ovocie, ale nie rôzne druhy ovocia a zase nie ani príliš veľa. Jedno jablko, hrušku alebo za hrsť drobného ovocia. Večera by mala byť ľahká. Večer by sme v žiadnom prípade nesmeli jesť to isté čo jeme aj ráno. Na večeru sú výhodné ľahké proteíny, niečo čo neobťaží naše telo – slepačie a morčacie mäso, ryby (pstruh, šťuka morská atd.) so zeleninou.

Granátové jablko má veľmi nízky GI

Granátové jablko má veľmi nízky GI

Často počujeme, že sa niekto cíti unavene po obede. Prečo je to tak?

Keď má naše telo k dispozícii najúčinnejšiu kombináciu potravín a ktorá je zase v súlade s určitou časťou dňa, vytvorí sa najmenej tzv. odpadového materiálu v metabolizme. Z druhej strany ak do nášho tela vnesieme určitú kombináciu potravín, ktorá v tej časti dňa nášmu telu nevyhovuje, prejavia sa nepriaznivé účinky, medzi ktoré patrí aj tá únava.

Niektorí z nás preferujú večer jesť ovocie. Je to dobre?

Vo večerných hodinách by sme nemali jesť ovocie. Je to potravina, ktorá je bohatá na cukry. Ide o prírodné cukry, ale predsa s vyšším glykemickým indexom (GI). Ak budeme večer jesť ovocie vo väčšom množstve určite priberieme.

Ovocie s najnižším glykemickým indexom: broskyne, grapefruit, čerešne, jablká, jahody, višne…
Ovocie so stredným glykemickým indexom: banány, ananás, figy, melón, hrozno

 

V tomto období roka je veľmi populárne suché ovocie – figy, slivky, datle… Nakoľko sú takéto produkty zdravé?

− Figy a datle majú trochu vyšší glykemický index, čiže obsahujú veľa cukru. Z druhej strany, sú to zdravé potraviny a mali by byť zaužívané v našom jedálnom lístku, ale pre ich vysoký obsah cukru, predsa v obmedzenom počte. Napr. denne môžeme zjesť do 5 fíg, v poobedňajších hodinách, v žiadnom prípade nie večer.

Jasmina Pániková

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs