Srbsko je eliminované z basketbalových majstrovstiev Európy 2025

Záverečné kolá v lotyšskej metropole Riga tak budú prebiehať bez najväčšieho favorita na konečný triumf, ako pred začiatkom 42. šampionátu Starého kontinentu bolo uvádzané.

Keď sa všetko zhrnie, podčiarkne a analyzuje noc po prehre s Fínskom v osemfinále, prichádza sa len k jedinému správnemu záveru – krajina zo severu Európy absolútne zaslúžene vyhrala a dostala sa do štvrťfinále, lebo naši vo včerajšom stretnutí (znovu) boli apatickí, nepriprávaní, nedominantní a veru bolo až nepríjemne sledovať vydania jednotlivých hráčov.

Nikola Jokić bol asi jediným pozitívom, ako podľa obyčaje a jeho dobrá hra, bez ohľadu na niekoľko premrhaných voľných hodov nestačila na postup.

Takže, ak sa Jokić rozhodne, že viac nebude hrať za reprezentáciu (hoci má len 30 rokov) bude veľmi pokrytecky a neférovo zo strany športovej verejnosti a fanúšikov ak mu také rozhodnutie budú zazlievať. Prečo by v podstate už aj hral za reprezentáciu, ktorá znovu nedokázala viac od osemfinále na šampionáte Európy?!

Tiež, bolo by spravodlivo a celkom reálne sa jednotlivcom poďakovať za to, čo dosiaľ v národnom tíme urobili a už ich viac do reprezentácie nepozívať.

Ak je Jokić zhodnotený, ako pozitívum, prečo jasne a najavo nepovedať aj o tých, ktorí zlyhali tentoraz a veru aj na predchádzajúcich turnajoch v podstate boli len záťažou a ako keby sme mali hráča menej. Ide o Gudurića, Micića a Milutinova, ktorí, ruku na srdce, sa len blamovali a reprezentácii spôsobili škodu.

Určite je v tom veľká a možno aj najväčšia zodpovednosť trénera Svetislava Pešića, ktorého sme donedávna chválili a pozitívne hodnotili, predovšetkým za vydania na majstrovstvách sveta 2023 a na Olympijských hrách v Paríži v minulom roku.

Máme plán pre budúcnosť?!

Z minulosti sa žiť nedá, len v súčasnosti a zodpovední ľudia a zodpovedné krajiny už v súčasnosti plánujú budúcnosť. Či je tak aj v Basketbalovom zväze Srbska ťažko povedať.

Ak ľudia v tejto organizácii rozhutujú o budúcnosti reprezentácie a o osude kolektívu, ktorý sa s radosťou pýši tým, že je krajinou basketbalu – najmenej čo by mali urobiť je podať demisie na funkcie. Lebo osemfinále na šampionáte Európy je neúspechom pre Srbsko.

Lebo sa v selekcii určite niečo dialo, keďže je to evidentné a atmosféra bol narušená. Hoci to vedúci skrývajú – nie sme deti a vidíme na vlastné oči, že je to nie ako pred rokom v Paríži. A za to je niekto zodpovedný.

Už po zápase s Estónskom v prvom kole, kde sme všetky nedostatky kamuflovali to začalo isť dolu kopcom. Potrápili sme sa s Portugalskom, Lotyšskom a Českom a videli sme, že je hra spod úrovne.

Vyhrávali sme a preto sme žmúrili a tvárili, že je všetko v poriadku, alebo že sa do poriadku dá. A nedalo sa, lebo je škoda spôsobená. Proti prvému serióznejšiemu súperovi Turecku sme sa nevynašli a v osemfinále nás Fínsko poslalo domov.

Fínsko (vážiac si ich basketbalové zručnosti, ktoré potvrdili, že majú, zvlášť Markkanen), o ktorom sme si donedávna mysleli, že hráva len ľadový hokej… Fráza, že dnes už všetci hrajú basketbal je v tomto momente neprípustná na to, aby bola našim alibi.